Praha/Brusel 20. novembra (TASR) - Do českej metropoly Praha sa dnes schádzajú lídri 19 členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktorí sa zúčastnia na historickom summite NATO. Vrcholná schôdzka rozhodne o pozvaní nových členských krajín a o modernizácii a transformácii aliancie.
Americký prezident George W. Bush pricestoval do Prahy už v utorok večer a dnes sa stretne s českým prezidentom Václavom Havlom a premiérom Vladimírom Špidlom. Havel prijme aj generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona.
Hoci pracovný program summitu sa začína vo štvrtok ráno, už dnes sa uskutoční celý rad sprievodných podujatí, bilaterálnych schôdzok a demonštrácií odporcov politiky aliancie.
Summit má byť pre alianciu prelomový. Očakáva sa, že lídri NATO pozvú vo štvrtok ráno do svojich radov sedem nových krajín: Slovensko, Slovinsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko.
Tieto krajiny sa však členmi aliancie nestanú okamžite. Po krátkych prístupových rokovaniach podpíšu v marci 2003 prístupový protokol, ktorý bude musieť ratifikovať všetkých 19 terajších členov aliancie i pozvané krajiny. Samotný vstup nových členov sa očakáva na jar 2004, keď tieto krajiny odovzdajú do rúk americkej vlády ratifikačné dokumenty.
V Prahe sa však o rozšírení v podstate rokovať nebude - lídri NATO prichádzajú na summit už s rozhodnutím vo vrecku. Schôdzka by mala predovšetkým definovať novú rolu aliancie v 21. storočí tak, aby bola schopná čeliť novým hrozbám, najmä terorizmu a zbraniam hromadného ničenia. Spojenci majú tiež schváliť rozsiahlu reformu štruktúry velenia NATO.
Generálny tajomník Robertson a experti opakovane upozorňujú na to, že rozdiel v technickej vybavenosti ozbrojených síl USA a európskych členov sa prehlbuje. Zatiaľ čo Američania venujú ročne na obranu 355 miliárd dolárov, 17 európskych členov NATO len 160 miliárd. Podstatnejšie však je, že Európania tieto peniaze míňajú neefektívne.
Očakáva sa, že každá z členských krajín na summite ponúkne konkrétne príspevky, ako posilniť efektívnosť a akcieschopnosť aliancie. NATO sa chce sústrediť na zlepšenie obrany pred chemickými, biologickými a jadrovými útokmi, bojovej efektívnosti, informačných a komunikačných schopností ako aj potenciálu nasadenia a udržania jednotiek v krízovej oblasti.
Konkrétne ide o vylepšenia v oblasti strategických dopravných prostriedkov, používania zbraní s presným navádzaním ako aj vývoja systému pre vzdušný prieskum terénu.
Ku kľúčovým bodom summitu možno zaradiť tiež schválenie koncepcie na vytvorenie jednotky rýchleho nasadenia o sile asi 21.000 mužov, schopnej zasiahnuť rýchlo a účinne na celom svete.
Okrem "nových členov" a "nových kapacít" patria k nosným témam summitu aj "nové partnerstvá". V Prahe sa okrem lídrov členských štátov zídu tiež predstavitelia ďalších 27 krajín. Schôdzka by mala definovať aj novú úlohu 46-člennej Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC) v boji proti terorizmu.
Politici NATO ubezpečujú, že tieto rozhodnutia posilnia alianciu a zachovajú jej opodstatnenie v priestore svetovej bezpečnosti. Podľa Robertsona summit povie rozhodné "áno" na otázku, či aliancia dokáže nájsť svoju úlohu v boji proti medzinárodnému terorizmu a zaistiť bezpečnosť v strategickom prostredí, ktoré sa zásadne zmenilo.
O niečo skeptickejší sú mnohí analytici. Profesor pre medzinárodné vzťahy Charles Kupchan z Georgetownskej univerzity vo Washingtone neváha tvrdiť, že ide o "posledné dni aliancie".
USA a EÚ sa podľa neho rozchádzajú a ich strategické partnerstvo sa pomaly, ale iste končí. Európa sa musí viac sústrediť na vlastnú obranu a budúci členovia NATO (a EÚ) si musia uvedomiť, že ich bezpečnosť i ekonomická prosperita ostáva v rámci EÚ, nie v Amerike. Aj keď NATO po summite v Prahe bude nepochybne tvrdiť, že je na ceste k znovuoživeniu, prinajlepšom môže táto schôdzka jeho koniec oddialiť, myslí si americký profesor.
Kto má pravdu, ukáže až napĺňanie záverov pražského summitu NATO v praxi. Jedna vec sú totiž papiere plné sľubov a záväzkov, druhá ich realizácia. Aj tzv. iniciatíva obranných kapacít z washingtonského summitu 1999 mala alianciu posilniť, skončila sa však fiaskom.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
