Catherine Millet. FOTO - ČTK
ktorá sa s tichým súhlasom manžela oddáva divokým orgiám s cudzími ľuďmi. Nad nimi krútil hlavou aj slávny filozof a sociológ Jean Baudrillard.
Nedávno bola publikovaná nová štúdia, ktorá hovorí: ľúbostný život Francúzov nepozná zábrany. Ako súvisí fikcia so skutočnosťou?
„Spisovatelia reagujú na vlnu sexuálneho ohlupovania. V reklame, v televízii, v časopisoch nám ukazujú manický obraz erotiky, na ktorom musí obyčajný človek stroskotať. V tejto situácii sú romány výborným priestorom, kde môžeme v pokoji usporiadať zaobchádzanie s nahotou, so sexom, s láskou.“
Ste teda skôr sociologičkou a spoločenskou terapeutkou alebo spisovateľkou?
„Chcem presne a pokiaľ možno neutrálne opísať sexuálne scény. Scény, ktoré, ak má tá štúdia pravdu, zažívajú mnohí. Sex je základnou substanciou života. Aj literatúry. Čudujem sa - aj klasikom ako Balzac či Dostojevskij - že erotické opisy sa väčšinou zastavujú vtedy, keď dochádza k tomu hlavnému.“
Nezastavujú sa tam, kde sa začína fantázia čitateľa?
„Balzac určite kalkuloval s fantáziou čitateľov. Ale je to aj obrovská literárna výzva, zachytiť prílev erotických vzruchov a zmeniť ich na novú a vyslovenú literárnu pravdu.“
Zdá sa, že mnohí francúzski autori riešia ten istý problém. Telo hľadá sex a hlava mu ho nechce dožičiť.
„Tento problém rieši vo svojich knihách najmä Michel Houellebecq. Uňho má telo nesmiernu váhu, túži po ľahkosti. Ja sa pokúšam dosiahnuť tú ľahkosť odstupom od vlastného tela.“
Preto píšete o erotike ako o chemickom vzorci?
„Áno. Koniec koncov, svoje telo chápem v duchu katolíckej tradície: ako nádobu, ktorú mám na určitý čas a potom sa rozpadne.“
Sexuálny život Francúzov je vraj slobodnejší, a pritom jedna supermarketová sieť dodnes odmieta predávať vašu knihu. Prebehla teda sexuálna revolúcia či nie?
„Pravdaže áno. Ibaže v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sme zažili veľký nástup prudérie. O našich ideáloch sa mlčalo a naše myšlienky sa cenzurovali. Len citliví ľudia ako Patrice Chéreau filmami ako Intimita znovu postavili predstavu sexuálnej slobody pred veľké publikum.“
EDWIN GRASSMEIER
