izoval však, o ktorý zákon pôjde, povedal len, že podľa neho nie je v súlade s ústavou.

Schuster sa dohodol s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským, že zákon vráti čím skôr, aby neohrozil budúcoročný štátny rozpočet a nezdržal rozbiehajúcu sa sociálnu reformu. Prezident odmietol novinárov o svojich výhradách informovať skôr, než sa o nich dozvedia poslanci. Naznačil však, že jeho nesúhlas sa týka novely zákona o sociálnej pomoci.

Vyhlásil totiž, že zníženie sociálnych dávok navrhuje ministerstvo práce bez ohľadu na to, že poberateľov tejto dávky zasiahnu všetky dopady navrhovaných reštrikcií rovnako ako ostatných občanov. Schuster preto požiadal ministra práce Ľudovíta Kaníka, aby mu poskytol podrobnejšie rozpracovanie finančného dosahu na poberateľov sociálnej pomoci.

Novela zákona o sociálnej pomoci znižuje sociálne dávky nezamestnaným zo subjektívnych dôvodov na polovicu bežných dávok. Nezamestnaným zo subjektívnych dôvodov sa pritom stáva ten nezamestnaný, ktorý odmietne zobrať verejnoprospešnú prácu pre mesto alebo obec. Takáto novelizácia má znevýhodniť v poberaní sociálnych dávok tých, ktorí poberajú od štátu pomoc, no pracujú načierno v zahraničí.

Predseda parlamentu Hrušovský si myslí, že námietky prezidenta by nemali vyvolávať spory a nedorozumenia. Privítal novú spoluprácu medzi parlamentom a prezidentskou kanceláriou. Ak bude totiž vedieť o výhradách prezidenta včas, bude sa môcť pripraviť na prípadné zvolanie schôdze.

Ak bude chcieť parlament prijať vrátenú novelu zákona aj bez prezidentovho súhlasu, bude musieť za ňu hlasovať minimálne 76 poslancov bez ohľadu na to, aká bude v deň hlasovania účasť v parlamente. Svoje podozrenia z neústavnosti potom môže prezidentská kancelária adresovať Ústavnému súdu. (tv, sita)