Iracký vojak číta noviny pred sídlom OSN. FOTO - REUTERS
v západných médiách, aj keď sa od postojov Bagdadu i redakcie často významne odkláňajú, píše agentúra AFP.
Udaj je úspešný obchodník a iracký mediálny magnát, patrí mu aj televízna stanica Mládí. Tvorcovia jej programov často čerpajú z iných arabských televízií, hlavne z katarskej satelitnej al-Džazíry. Iračania nesmú vlastniť antény na príjem satelitného vysielania. Predsa v krajine neplatí podobné embargo na informácie a postoje západných médií, ako napríklad vo východnej Európe v časoch socializmu. Vďaka Udajovej televízii možu vidieť svet aj očami iných než irackých kameramanov. Al-Džazíra mala pritom v Iraku často problémy s úradmi pre údajnú „neobjektívnosť“.
Bábil, v záhlaví ktorého stojí, že vychádza z vôle ľudu, sa nemusí obávať postihov. V nedeľu napríklad informoval o správe britského denníka The Times, podľa ktorej sa prezident Saddám Husajn chystá zaplatiť 3,5 miliardy dolárov za politický azyl v Líbyi pre svoju rodinu a najvyššie vedenie krajiny. V Bábile vyšla aj informácia o odklade bruselskej schôdzky irackej opozície plánovanej pôvodne na 22.-25. novembra. Autor článku však disidentov priblížil ako „žoldnierov zapredaných Spojeným štátom“, neschopných zjednotiť sa ani na takej banálnej veci, ako je dátum stretnutia.
Dvaja synovia irackého prezidenta Udaj a Kusaj majú v rukách významnú moc. Udaj okrem médií riadi iracký šport - predsedá olympijskému výboru a futbalovému zväzu. Kusajovi bola zverená elitná Republikánska garda.
Iračania, ktorí by chceli vedieť, čo sa deje za hranicami ich krajiny, sa však nespoliehajú len na Bábil. Počúvajú zahraničné rozhlasové stanice - Rádio Monte Carlo, BBC či Američanmi financovanú stanicu Sáva, ktorá vysiela z Jordánska. Už menej je tých, ktorí sú schopní sledovať spravodajstvo zahraničných televízií a ešte menší počet Iračanov si môže dovoliť vstrebávať informácie z internetu.
(čtk)
