FOTO – ARCHÍV
výsledkov ankety odborníkov náš druhý najlepší hráč 20. storočia a trojnásobný najlepší basketbalista Slovenska oznámil v týchto dňoch definitívny koniec kariéry.
Basketbalová púť Richarda Petrušku (nar. 25. januára 1969) je zaujímavá a pestrá. Z rodných Levíc prestúpil do bratislavského Interu, kde sa po „kropilákovskej“ ére tvoril nový tím okolo Ota Matického. Dobre stavaný pivot (208 cm, 117 kg) získal v roku 1990 štipendium na Loyola Marymount University v USA. O dva roky neskôr obliekol dres tímu prestížnej University of California v Los Angeles, jeho bilancia bola pozoruhodná: 11,8 bodu, 6,2 doskoku a 1,8 bloku na zápas. V roku 1993 si ho v drafte vybral v druhom kole zo 46. miesta Houston.
Splnený sen
V NBA pôsobil jednu sezónu, vzhľadom na veľkú konkurenciu na svojom poste a fakt, že Rockets bojovali o titul, bolo jeho miesto zväčša na lavičke náhradníkov. Ale už to, že figuroval na súpiske majstra, bolo odrazovým mostíkom do ďalšej kariéry v špičkových európskych kluboch.
„Hrať v NBA je snom každého mladého basketbalistu a mne sa splnil. Bola to pre mňa životná šanca, ohromná skúsenosť, ochutnal som neopakovateľnú atmosféru víťaza NBA,“ spomína Petruška. Pilierom Houston Rockets v tom čase bol pivot nigérijského pôvodu Hakeem Olajuwon, ktorý, mimochodom, v týchto dňoch tiež oznámil ukončenie kariéry. „Hakeem prispel mimoriadnou mierou k titulu, bol individualitou, ktorá ťahala ostatných. I keď tréner Rudi Tomjanovich presadzoval tímovú spoluprácu. Úžasné spomienky mám na finálovú sériu s New Yorkom, kde práve Olajuwon úplne zatienil legendu Knicks Patricka Ewinga. Boli to krásne časy a zároveň veľká škola. Získané skúsenosti som neskôr úspešne uplatnil v Taliansku, Turecku či Španielsku.“ Richard odohral v majstrovskej sezóne za Houston 22 stretnutí s bilanciou 53 bodov, 31 doskokov (priemer 2,4 bodu a 1,4 doskoku).
Galatasaray – najlepšia sezóna
Po návrate zo zámoria získala Petrušku slávna Cagiva Varese, od ročníka 1994/95 odohral za tento popredný taliansky prvoligový tím štyri sezóny. Potom prestúpil do nemenej známeho tureckého Galatasarayu Istanbul. Do krajiny, kde mužský basketbal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia prežíval nebývalý boom, podporený priazňou a štedrosťou sponzorov. „Nedosiahli sme to, na čo sme nepochybne mali. Tri štvrtiny súťaže sme sa držali na prvom-druhom mieste, potom sa vyskytli problémy s americkými legionármi i manažmentom klubu, prehrali sme päť zo siedmich záverečných zápasov a klesli sme na konečné šieste miesto. Aj v Koračovom pohári sme mali na viac. Vyhrali sme skupinu, ale vypadli sme z osemfinále. Mne osobne sa darilo. Mal som veľmi dobrú sezónu, určite dovtedy najlepšiu. Zlepšil som sa fyzicky, darilo sa mi strelecky, hral som veľmi koncentrovane,“ hodnotil sezónu v Turecku náš basketbalista. Mal v nej priemer 13,6 bodu, 8 doskokov a jeho výkony ocenili nomináciou do druhého tímu zahraničných hráčov ligy.
Triumf v Koračovom pohári
Napriek tomu túžil Richard Petruška po zmene. V hre ostával Galatasaray, záujem o jeho služby mali aj vo Varese, vyhrala španielska ponuka. Unicaja Malaga nepatrila medzi najbohatšie a najrenomovanejšie kluby, ako boli a sú Real Madrid či Barcelona. Ale počas pôsobenia nášho reprezentanta sa prebojovala do finále Koračovho pohára (1999/2000) a o rok neskôr tretí pohár v európskej hierarchii získala. Žiaľ, na Pyrenejskom polostrove sa čoraz hlasnejšie ozývali zdravotné trable. Z Malagy prestúpil v októbri 2001 do ďalšieho španielskeho tímu Tau Ceramica Vitoria, ale pre problémy s chrbtom a kolenami odohral za toto euroligové mužstvo iba štyri zápasy. V decembri sa chystal jeho prestup do Gijonu Baloncesto, ale k podpisu napokon neprišlo.
Na jar sa Petruška rozhodol využiť vynútenú pauzu na dokončenie štúdia na univerzite v Los Angeles. „Práve v tomto období začalo dozrievať moje rozhodnutie o konci aktívnej činnosti. Už nie som mladík a po šestnástich rokoch pri basketbale a niekoľkých vážnejších zraneniach som sa rozhodol definitívne skončiť. Moje kolená a chrbát si už užili svoje. Definitíva padla po konzultáciách s lekárom. Musím myslieť aj na budúcnosť, nechcem byť príliš zničený basketbalom,“ povedal v uplynulých dňoch pre agentúru SITA.
Odkaz mladým
Levický odchovanec dokázal vďaka svojej nezvyčajnej ctižiadostivosti a skalopevnej vôli pre slovenského basketbalistu nevídané. Získal zlatý majstrovský prsteň NBA, presadil sa v kvalitných európskych kluboch. Profesionál do špiku kosti. Aj v slovenskej reprezentácii sa vždy snažil odviesť maximum, bol osobnosťou, ktorej prítomnosť na ihrisku, ale i na tréningoch, dvíhala sebavedomie mladším a menej skúseným spoluhráčom. Vždy veľmi trpel neúspechmi národného tímu. Kritizoval zväz za to, že mužskej reprezentácii nevenuje patričnú pozornosť. Ale aj našim basketbalistom vyčítal, že im chýba väčšia ctižiadostivosť, že sa príliš skoro uspokoja.
Našťastie, pre nastupujúcu generáciu, ako sú bratia Rančíkovci, Novák, Práznovský a ďalší, je vysoko vyčnievajúcim a príťažlivým majákom.
