Min Tanaka. FOTO - DIVADLO ARCHA
Riaditeľ pražského divadla Archa Ondrej Hrab navštívil v auguste japonský Hakuš. Novátorský tanečník a nadšený farmár MIN TANAKA tancoval vtedy v daždi uprostred vodnej plochy. Snažil sa vykročiť z vody. Márne. Voda ho pohltila. V ten večer zazvonil Ondrejovi Hrabovi telefón. „Praha je zaplavená. Vytopilo Archu,“ oznamoval hlas v deväťtisícovej diaľke. Keď ten deň nasadal Ondrej Hrab do lietadla smer Praha, Min Tanaka sa s ním rozlúčil: „Urobím kdekoľvek a čokoľvek pre obnovu Archy.“
Nedospelosť ako ideál
Min Tanaka prišiel do Prahy a vystúpil so svojím improvizovaným sólom v Štátnej opere v Prahe. Bez nároku na honorár. V tej Štátnej opere, kde pred dvomi rokmi predviedla dokonalú techniku a gracióznosť (vraj poslednýkrát) legenda moderného baletu Michail Baryšnikov. Min Tanaka by za normálnych okolností vystupoval v Arche, povodne však spojili nespojiteľné.
Vyznávač prírody a prirodzenosti sa pohyboval v hlbokom javisku obklopený honosnými lóžami. Sympatický eklekticizmus prenikol aj medzi divákov: stáli návštevníci Štátnej opery „vyskúšali“ tanečníka, ktorý vychádza z bhutá, teda z tanečnej línie bez špecifickej tanečnej formy a naopak - milovníci súčasného tanca sa zase ocitli v inštitúcii, ktorej repertoár tvorí Nabucco, Carmen alebo La Traviata.
Celá situácia vystihuje Tanakovu filozofiu spájania tradícií. Jeho pohyb kombinuje japonské prvky s elementami západného sveta. „Predstavenie vznikne až v ten večer, priamo na mieste. Budem reagovať na pocity divákov,“ to málo prezradil Min Tanaka pár dní pred predstavením novinárom. Večer s ním improvizoval aj Takuya Takahashi - hudobný sprievod.
Na javisko prišiel Tanaka z hľadiska bočnými schodmi. Zahalený. V tmavom kostýme a v tmavom klobúku so zelenou tvárou pôsobil zlovestne. Jeho pohyby pripomínali bábku na šnúrkach. Nestotožnil sa s nimi, ale musel ich vykonávať. Min Tanaka nechce, aby ho formovali spoločenské tlaky. Jeho ideálom je nedospelosť. „Nie je to otázka vôle, či chcem alebo nie, nikdy nebudem dospelý,“ hovorí Min Tanaka v knihe Jaroslava Krejčího. Tento večer sa chcel Min dotknúť toho detského, čo v sebe nosíme.
Krstný otec Archy
Postupne zo seba odlupoval škrupinky, ktoré si na seba počas života prilepujeme, aby sme sa ochránili. Robil to dôsledne a pomaly. Kreslil svoj priestor drevenou palicou. Obliekol si na javisku pestrofarebný plášť a nechal na seba pôsobiť jeho farby. Zahodil klobúk. Hýbal sa raz zúrivo, inokedy pokojne. Podľa toho, ako silno a ktorým smerom poťahoval ktosi jeho šnúrkami. Až keď sa začal zbavovať saka a nohavíc, praskla škrupina naozaj. Šnúrky sa pretrhli. Min skúša stúpiť na nohu, ale podlamujú sa mu kolená. Zrazu objavuje pocit z vlastného tela, vlastnú gravitáciu a s ňou aj strach. Teraz sú to jeho pohyby. Neisté. Nevládze ich udržať a padá. Poslednýkrát zaduní operou ťažký pád jeho tela na podlahu. Potom si sadne. Na koniec palice nasadí čiapku a spokojne si ňou hojdá. Min Tanaka ako dieťa. Odhalený.
Min Tanaka ten večer vyčerpal seba aj divákov. I keď vystupoval bez nároku na honorár, nemohol si dovoliť sklamať. Jeho miesto na českej kultúrnej scéne je kultové. Môžeme ho nazvať krstným otcom Archy: s hudobníkom Johnom Calom pripravili predstavenie pre jej slávnostné otvorenie v roku 1994. Prvýkrát vystupoval v Prahe tajne v roku 1984 v klube na Chmelnici. Ten večer bol uvedený ako prednáška o tanci spojená s tanečnými ukážkami. Prišlo okolo tristo ľudí a museli byť prekvapení z toho, čo zažili.
Štýl telesného počasia
Min nazýva svoj prejav „štýl telesného počasia“. S tým je úzko spojená jeho farmárska činnosť: prvú farmu založil v roku 1985, neskôr pridal ďalšie dve. Tam s ďalšími tanečníkmi skúma pôvod tanca prostredníctvom života na farme. Vypestovanú ryžu, zeleninu, kurčatá, pomaranče, zelený čaj, olivy predávajú a tým si zabezpečujú živobytie. Na farme vládne prísny denný režim. „Je to psychicky veľmi náročné, ale veľa tanečníkov je ochotných to podstúpiť. Mnohí to nezvládnu. Tí, ktorí to vydržia, precítia tento zážitok ešte do väčšej hĺbky,“ povedal pre SME Min Tanaka.
Jeho umelecká aj farmárska práca stojí už niekoľko rokov v pozornosti ďalších českých umelcov. Fotograf Jaroslav Krejčí sa dočasne stal súčasťou jeho farmy, aby mohol o Minovi Tanakovi a netradičnom životnom štýle umelcov nebohémov pripraviť knihu. Filmárka Jana Šefčíková nakrútila o tanečníkovi dokumentárny film Svätenie jari, ktorý predstavila na tohtoročnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave a ktorý v zime príde do českých kín.
JANA KADLECOVÁ
