Ronald Asmus. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
O rozširovaní NATO a jeho nových úlohách sme sa zhovárali s RONALDOM ASMUSOM, odborníkom na rozširovanie aliancie a analytikom washingtonského Výboru pre zahraničné vzťahy. V rokoch 1997 až 2000 bol poradcom námestníka ministerky zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovej. Pripravoval prvú vlnu rozšírenia.
Čaká nás na pražskom summite NATO „veľký tresk“?
„Áno. Americký prezident rozhodne v najbližších dňoch a potom to bude ešte konzultovať so senátom. Po výsledku slovenských volieb je ale veľké rozšírenie už takmer samozrejmosťou.“
Bude rozširovanie kľúčovou témou summitu?
„Zakaždým, keď robí NATO rozhodnutie takého významu, ako zobrať nových sedem členov, je to veľká vec. Rozšírenie po Baltik a Čierne more znamená, že sa prvý raz priblížime k vízii kompletnej a slobodnej Európy. Ak by sa na nás pozeral z neba Harry Truman, povedal by: gratulujem. Rozšírenie ale nebude jedinou zásadnou témou. Ak sa totiž Európa stáva demokratickejšou, pokojnejšou a bezpečnejšou, musíme sa pýtať, ako by sa NATO malo zmeniť. Pražský summit sa tak zmenil z rozširovacieho na summit transformačný, ako to nazval lord Robertson. Treba sa preto pýtať, čo bude úlohou NATO vo svete, kde najväčšie bezpečnostné riziká nepochádzajú z Európy.“
Ako by sa teda malo NATO zmeniť?
„Naďalej by malo zabezpečovať mier v Európe, ako najväčšia aliancia na svete by ale malo reagovať aj na najväčšie hrozby súčasnosti. A tie sú ďaleko za hranicami NATO.“
Vojna proti terorizmu ale jasne ukázala, že NATO nie je schopné riešiť takýto problém. Spojené štáty to zvládajú samy, s pomocou niektorých spojencov, ale nie NATO. Je aliancia tým správnym zoskupením na riešenie týchto problémov?
„Ak NATO zostane kľúčovým zoskupením americkej a európskej bezpečnostnej politiky, potom sa musí zmeniť, aby tie problémy dokázalo riešiť. Nie je to však celkom nová diskusia. Na summite v Madride a Washingtone sme hovorili o tom, či má NATO riešiť problémy na Balkáne, či má ísť za svoje hranice. A rozhodli sme, že je to potrebné, lebo to ohrozuje našu spoločnosť. Teraz, po 11. septembri diskutujeme, či sa má zmenené NATO opäť meniť. Som presvedčený, že musí. Je to logický krok. Keď NATO v roku 1949 vznikalo, Harry Truman hovoril o aliancii ako o inštitúcii, ktorá má chrániť našu civilizáciu. Počas studenej vojny bol najväčšou hrozbou pre našu civilizáciu Sovietsky zväz, komunisti. Dnes to ale určite nie je Rusko. Dokonca to už nie je ani Balkán. Je to terorizmus, zbrane hromadného ničenia, takzvané darebácke krajiny. Musíme preto nájsť spôsob, ako s nimi zaobchádzať.“
Zmenilo sa to po 11. septembri?
„Ten bol celkom určite budíčkom pre Ameriku. Nemyslím si však, že si to už uvedomila aj Európa. Dúfam však, že nepotrebuje prežiť taký istý šok ako Amerika, aby pochopila, že musí zmeniť svoju politiku. Nemyslím si, že pražský summit nájde odpoveď, bude to však začiatok diskusie.“
Čo s Ruskom? Po 11. septembri sa jeho pozícia výrazne zmenila, akú môže mať pozíciu vo vzťahoch s NATO?
„V čase, keď som robil na ministerstve zahraničných vecí som často hovoril, že máme plán na 10, 25 a 50 rokov. Ten na desať rokov spočíval v tom, že všetky krajiny strednej a východnej Európy by sa mali stať súčasťou Západu. To sa nám viac-menej podarilo. Strednodobý plán je o integrácii krajín ako Ukrajina či Rusko. Som presvedčený, že čím bude NATO silnejšie a aktívnejšie, tým viac bude priťahovať krajiny z tejto skupiny.“
Myslíte si, že je reálne, aby sa Rusko raz stalo členom NATO?
„Rusko dlho nemalo ani len záujem. Tlačíme teda Rusko naším smerom bez toho, aby sme mu dali príliš veľa vplyvu vo vnútorných záležitostiach aliancie.“
Rusko má však stále ďaleko od demokratickej krajiny. Po teroristických útokoch na Ameriku a teraz po rukojemníckej dráme v moskovskom divadle, sa ale zdá, že pre Ameriku je dôležitejšie mať ho ako blízkeho spojenca. Napriek povahe režimu.
„Rusko sa po 11. septembri začalo správať ako spojenec. Dovtedy tak nerobilo a to je veľmi dôležité. Na to sme museli reagovať pozitívne. Naším cieľom je dotlačiť Rusko, aby sa stále viac správalo ako spojenec. Čím viac tak bude konať, tým bližšie by malo byť k NATO. Neznamená to však, že by sme zabúdali na domáce pomery v Rusku. Nemyslím si, že by Američania mali nejaké falošné ilúzie. Stačí, ak strávite týždeň v Moskve a týždeň v Bratislave a vidíte ten rozdiel.“
Nie je však možné, že sa spojenectvo Ruska stane pre Ameriku dôležitejšie ako spojenectvo NATO?
„Tak to nie je. Stačí, ak si uvedomíte, akí spojenci sú pre nás z dlhodobého hľadiska najdôležitejší. Odpoveď je jasná: sú to tí, ktorí sú rovnakí ako my a vyznávajú s nami rovnaké hodnoty. To je Európa. Je tu však ešte druhá skupina spojencov. To sú tí, ktorí by raz mohli byť takí ako my. Nie je však jasné, či myslia svoje spojenectvo vážne a s dlhodobým zámerom, alebo je to len krátkodobé taktizovanie. V prípade Ruska všetci dúfame, že to myslí strategicky a dlhodobo. Musíme mu preto dať príležitosť, aby sa tak mohlo správať.“
Ako je to so Slovenskom?
„Z dlhodobého hľadiska ešte musíte potvrdiť, že ste skutočným spojencom. Výsledky vašich volieb ukázali, že to myslíte vážne.“
Môže byť NATO rovnako silné aj po rozšírení, keď to už bude organizácia 26 krajín?
„Sila NATO nie je v počte. Nie je to o číslach. Schopní noví členovia ho nemôžu oslabiť.“
Sme však pripravení?
„Už pred prvou vlnou rozšírenia sa aliancia dohodla, že nemusíte byť pripravení ako Británia alebo Nemecko. Musíte však spĺňať určité základné kritériá. Stavili sme na to, že vás relatívne rýchlo zoberieme, i keď nie celkom pripravených a vy sa časom stanete plnohodnotnými členmi. Verím, že Slovensko a ostatní kandidáti to dokážu.“
Čím môže Slovensko pomôcť aliancii?
„Najdôležitejšie, čo ste mohli urobiť, je, že ste pomohli zmeniť strednú Európu na zónu mieru a stability. Naši starí otcovia vnímali strednú Európu ako miesto, kde sa začínali vojny. Teraz môže môj syn prísť do Bratislavy rovnako, ako som počas štúdií ja išiel z Paríža do Londýna. On sa už nebude zamýšľať nad tým, že tu bol múr, že tu boli armády, ktoré delili Európu. To je najdôležitejšie. Druhá vec je ale to, čo môžete urobiť v novom NATO. Aliancia musí podľa mňa riešiť problémy ďaleko za svojimi hranicami. Malo by hrať rozhodujúcu úlohu v Afganistane a tam predsa vaši vojaci sú. Už teraz sa hovorí, že by malo riešiť situáciu po skončení prípadnej akcie v Iraku. A tam by ste mali byť opäť.“
Potrebuje však Amerika vôbec NATO? V Afganistane to urobili bez neho a rovnako to bude asi aj v Iraku.
„Ak by ste boli teraz vo Washingtone, veľa ľudí z Bushovej administratívy by vám povedalo, i keď skôr len v súkromnom rozhovore, že bola chyba, že NATO v Afganistane nezainteresovali viacej. Som preto presvedčený, že úloha NATO sa bude v Afganistane stupňovať. V Iraku by to tak malo byť tiež. Na útok NATO ale nemá potenciál.“
Pred piatimi rokmi ste sedeli vo vláde prezidenta Clintona, boli ste pri rozhodovaní o prvej vlne rozšírenia, kde sa Slovensko nedostalo. Dnes ste v Bratislave. Ako sa Slovensko zmenilo?
„Slovensko ešte v roku 1994 všetci považovali za jasného kandidáta. Potom pre politiku premiéra Mečiara vypadlo. Ak sa dnes vrátite, nájdete inú Bratislavu. A najlepšie to potvrdzujú výsledky vašich volieb. Slováci pochopili, o čo ide.“
Budete po pražskom summite spokojný?
„Plánujem oslavu. A dám si viac ako len jedno pivo. Vždy som chcel, aby sa východná Európa stala súčasťou Západu. Potom si dám krátku prestávku a môžeme pokračovať ďalej na Východ.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ
