Ursuľa Kovalyk (1969) žije v Košiciach, študuje sociálnu prácu a pôsobí v ženskej mimovládnej organizácii. Publikovala časopisecky, v literárnej súťaži Poviedka 2001 získala cenu InZine. Jej literárny debut Neverné ženy neznášajú vajíčka vydalo Záujmové združenie žien Aspekt. FOTO - PETER PROCHÁZKA
Novej slovenskej autorke Uršuli Kovalyk ani trochu neprekáža, že ju vyhlasujú za feministkuURŠUĽA KOVALYK prezentovala nedávno v jednej hlučnej bratislavskej kaviarni svoju prvú knižku s nádejne zeleným obalom. Trochu nervózna, ako sa na debutantku patrí, tvrdila, že jej na úspechu knihy nezáleží. Recenzent o jej „nemilosrdne obžalobných“ prózach poznamenal, že autorke „aspoň o čosi ide a vie to kultivovane napísať.“ Má prenikavo modré oči. Priatelia ju volajú Vlčica.
V poslednom čase sledujeme inváziu autorov skrývajúcich sa pod rôznymi exotickými menami. Prečo ste sa aj vy rozhodli pre pseudonym?
„Písať pod pseudonymom pre mňa znamená písať slobodne, hlas, ktorý mi našepkáva slová, je hlasom ženy, ktorej som dala meno Ursuľa Kovalyk.“
Prečo Kovalyk?
„Kovalyk sa volala prababička, ktorá prežila život, aký nechcela. Rodila deti a ťažko pracovala. Chcela byť herečkou, chcela študovať, ale sen sa jej nesplnil. Zomrela hneď po vojne.“
Recenzia na knihu mala v SME titulok Prozaický vstup feministky. Súhlasíte s takým zaradením?
„Sú ľudia, ktorí potrebujú škatuľkovať, asi sa cítia istejšie. Osobne mi to neprekáža, pretože slovo feministka vnímam pozitívne.“
Prečo tak často počujeme z úst žien formulku: „Nie som feministka, ale myslím si, že…“?
„Ak nám celý život tlačia do hlavy, že feministky sú škaredé, frigidné a agresívne mužatky, je logické, že potom slovo feministka vnímajú ženy ako nadávku. Lenže každá zažije v priebehu života diskrimináciu alebo násilie alebo obťažovanie alebo znásilnenie, no a potom prichádza to ale.“
Aké ďalšie nálepky sa na vás hodia? Antiglobalistka, vegetariánka, zástankyňa práv ľudí a zvierat?
„Nálepky mám najradšej na chladničke, ale som presvedčená o tom, že malé je pekné, že konzumný spôsob života ľudí spôsobuje zvieratám utrpenie a že aj ženy majú svoje ľudské práva.“
Hnevá, či prinajmenšom zaujíma vás veľká politika?
„U nás žiadna veľká politika neexistuje.“
Aké témy si vyberáte, ak píšete a aké, ak čítate?
„Rôzne. Momentálne som dočítala knihu o Rómoch, Pochovajte ma postojačky.“
Môžete v krátkosti naznačiť spôsoby, akými ženám pomáhate?
„Bezpečný priestor, čas, dôvera, informácie.“
Ovplyvňuje vaše písanie práca, ktorú práve robíte na pomoc týraným ženám? Máte pocit, že by ste chceli niekedy písať o klientkách?
„Všetko, čo robím alebo žijem, ma ovplyvňuje, ale nemyslím, že by som momentálne chcela písať príbehy žien-klientok. Cítila by som sa ako hyena.“
Čo považujete za najzákladnejšie ľudské právo?
„Právo slobodne rozhodovať o vlastnom živote.“
Máte pocit, že ste sa prvou knihou potrebovali z niečoho vypísať?
„Je to možné.“
V jednej z poviedok ste spochybnili disidentov, ktorí chránia všetky ľudské práva okrem práv svojich žien. Nebojíte sa, že vás obvinia z relativizmu?
„Nebojím, pretože je to slovenská realita, že muži, ktorí sa na verejnosti správajú skoro ako svätci, doma zneužívajú manželky. Jediný disident, ktorý otvorene hovorí o potláčaní práv žien v spoločnosti a ktorý verejne prirovnal feministky k disentu, je Mirek Vodrážka. Ale aj ten žije v Čechách.“
Ste Slovenka, váš syn chodí do maďarskej školy. Prekáža to niekomu?
„Nie a keby aj, je to jeho problém.“
Váš text zdobí košický slang. Ako by ste charakterizovali atmosféru tohto mesta?
„Mesto vyzerá ako zaspatá diera, neexistuje naozaj dobrý klub, kde by ste mohli popočúvať kvalitnú hudbu a kde by nesedel chlapík s hrubou retiazkou okolo krku. Občas nejaká párty, ale inak ticho.“
Mohlo by to byť inak?
„Keby sa nerozflákali peniaze na výstavbu košického Disneylandu na Hlavnej ulici, viac by ich ostalo na podporu iných projektov.“
Akých?
„Koncertov či festivalov. Napriek tomu, alebo možno aj práve preto, existuje v Košiciach slušný underground, zmes umelkýň, umelcov, pankáčov, hudobníkov, ľudí točiacich sa okolo kníhkupectva, ktorí často majú problém i prežiť. Dúfam však, že je to iba otázka času, kedy zbohatlíci prestanú vyhadzovať peniaze na gýče a podporia umeleckú alternatívu.“
Ako na vaše písanie reaguje váš priateľ?
„Rád číta Uršuľu Kovalyk a vždy jej požičia Macintosh.“
