Sú to tri týždne, čo košickí futbaloví funkcionári, po sérii neúspešných výsledkov, priložili trénerskej dvojici Daňko - Andrejko nôž na krk. Ochotní ho vraj boli stiahnuť len po zisku šiestich bodov v zostávajúcich troch zápasoch. Po domácej strate bodov s Ružomberkom prišla po nešťastnom vlastnom Beňa prehra aj v Púchove, a tak bola na mieste otázka, či sú košickí tréneri pripravení na všetko.

„Funkcionári vyslovili svoj názor, a tak ako verejnosť, aj my sme ho vzali na vedomie,“ reagoval asistent Bohumil Andrejko. „Vždy pripravujeme mužstvo tak, aby maximálne bojovalo, či už je v hre deväť bodov, alebo len zostávajúce tri. Je pred nami posledný duel s Trenčínom a pri pohľade na tabuľku je zrejmé, že trojbodový zisk zlepší východiskovú pozíciu mužstva pred jarnou odvetou.“ Podľa Andrejka by súboju Púchova s Košicami väčšmi svedčala remíza. A to aj napriek tomu, že domáci brankár Bernady bol prakticky bez práce. „Museli sme sa vyrovnať s absenciou troch kľúčových hráčov - Loja, Obšitníka a Mira Soviča,“ vysvetľoval Bohumil Andrejko. „Tí, čo nastúpili, odviedli svoje maximum. Chýbala skúsenosť, aby dokázali rozhodujúce situácie lepšie vyriešiť. Do šestnástky sme sa dostávali, ale vo finálnej fáze sa od nás odklonila šťastena.“

Púchovský kormidelník Jozef Šuran pri hodnotení stretnutia zbytočne neplytval slovami. Vedel, že jeho hráči divákov príliš nenadchli, ale tri body, také potrebné v boji o medailové zimovanie, im nikto nevezme. „Gól sme dali síce so šťastím, ale aj taký sa počíta, navyše mu predchádzala pekná rýchla akcia. Ak by sme pridali druhý - či už po Mužlayovej hlavičke alebo Pernišovom nájazde - mohlo prísť upokojenie a vari aj divák by mal z futbalu väčšiu radosť.“ RADO VARGA