a žena v domácnosti, ktorej sa dostane do rúk starý bedeker o Afganistane a ona dostane neprekonateľnú túžbu po diaľkach.
Hra, ktorá mala v nedeľu svoju svetovú premiéru v Londýne. Začína sa hodinovým monológom medzi bezútešnou kuchynskou samotou s antidepresívami, prepletenou napínavým afganským príbehom. Režisér, dvadsaťsedemročný Rafael Sanchez, hovorí, že „má radosť z tejto hry, v ktorej vystupujú ľudia z mäsa a kostí, a nielen slová, radené vedľa seba.“ Postavy nielen hovoria, Kushner ich posiela do „jaskyne sebapoznania“.
Hlavná postava skutočne v Afganistane zmizne, a manžel s dcérou ju tam idú hľadať. Manžel tam prepadne domácim drogám a dcéra je vyľakaná talibanskou ženskou módou. Autor nikdy nebol v Afganistane, túto hru napísal pred 11. septembrom. „Nezmenil som na nej ani slovo,“ tvrdí. Aj tak sa do hry dostali vety, ktoré znejú hrozivo prorocky. Afganka zúri na Američanov: „Keď tak milujete talibov, vezmite si ich do New Yorku! Ach, len sa nebojte, už sú na ceste.“ (eg)
