EÚ má záujem o Turecko. Netajil sa tým ani vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana, ktorý bol minulý týždeň v Ankare. S Tayyipom Erdoganom hovorili o Cypre a podmienkach členstva Turecka v EÚ. Keď prišlo na vyjadrenie prezidenta európskeho konventu Giscarda, tváril sa ako svätý za dedinou. FOTO - ČTK/AP
Necelé štyri týždne pred kodanským summitom dostala diskusia o vzťahu medzi EÚ a Tureckom celkom nový smer. Paradoxne za to môžu Turci ďakovať prezidentovi európskeho konventu Valérymu Giscardovi d‘Estaing. Ten nedávno vyvolal zdesenie vyhlásením, že vstup Turecka do EÚ by znamenal jej koniec. Nasledovali hektické diplomatické vyjednávania. Viac ako kedykoľvek predtým existuje vôľa stanoviť na summite EÚ v Kodani termín začatia vstupných rokovaní s Tureckom.
Obavy zo vstupu Turecka do únie nie sú nové, d‘Estaing je ale najvyšším západoeurópskym predstaviteľom, ktorý si ich dovolil vysloviť nahlas. Prezident európskeho konventu poprel zásady samotnej únie. Tá v roku 1999 udelila Turecku štatút kandidátskej krajiny, začatie rokovaní o vstupe ale podmienila plnením kodanských kritérií.
Giscard prísľub únie spochybnil na celej čiare. Urobil z EÚ privilegovaný kresťanský klub, pre ktorý je neprijateľné prijať 67-miliónovú moslimskú krajinu. Únia teraz musí zareagovať, aby nestratila tvár. Zvlášť po 11. septembri, keď tak vehementne odmieta kritiku, že sa západná kultúra nadraďuje nad islam.
Ako prvý odpovedal Giscardovi taliansky premiér Silvio Berlusconi. Po stretnutí s víťazom novembrových parlamentných volieb v Turecku Tayyipom Erdoganom vyhlásil, že jeho krajina urobí, čo bude môcť, aby v Kodani Turecko dostalo termín.
Erdogan začal v Taliansku európske turné, na ktorom chce získať západoeurópskych politikov. Hneď v Ríme bol úspešný a vyhliadky sú sľubné. Podľa agentúry Reuters chce päť najväčších členských krajín únie dať Turecku minimálne „termín termínu“. V praxi by to znamenalo prísľub, že napríklad v roku 2004 po vstupe desiatich kandidátskych krajín únia oficiálne určí začiatok vstupných rokovaní.
K veľkej päťke patrí aj Nemecko. „Európa má veľký záujem, aby taká dôležitá krajina ako Turecko neskĺzla do islamského fundamentalizmu,“ povedal spolkový kancelár Gerhard Schröder. Podporu Turecka prisľúbil aj americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi, s ktorým má stále veľmi napäté vzťahy. V prvom telefonáte po septembrových voľbách v Nemecku sa s Bushom zhodli, že „v tomto dôležitom čase“ musí Európa podať Turecku ruku.
Pod spojením „dôležitý čas“ pritom nemožno rozumieť nič iné než pripravované americké ťaženie proti Iraku. A Turecko je pre Spojené štáty kľúčovým spojencom na Blízkom východe.
Erdogan môže počítať aj s podporou tradičného tureckého rivala - Grécka. V hre je totiž osud Cypru. Ostrov, ktorý je 28 rokov rozdelený na dve časti, by sa mal v roku 2004 stať novým členom EÚ. Hoci by do únie mohol vstúpiť aj bez tureckej časti, existuje reálna nádej na zjednotenie. OSN predložila nový plán podľa švajčiarskeho modelu a ten sa Grécku pozdáva. Vôľa Turecka na jeho prijatie bude taká veľká, aká značná bude ochota členských krajín únie vyjsť mu v Kodani v ústrety.
Posledná hodnotiaca správa Európskej komisie neodporučila najvyšším predstaviteľom EÚ začať vstupné rozhovory s Tureckom. Teraz bude musieť únia vyslať Turecku pozitívny signál. Vďaka Giscardovi.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
