Jacques Verge`s povyšuje prácu advokáta na umenie. „Aj trestný proces je umeleckým dielom. Postavený zoči-voči sudcom hľadáte zmysel činov a snažíte sa ich obhájiť. Potrebujete vyrozprávať príbeh, ktorý zaujme viac a bude pôsobiť presvedčivejšie ako všetky ostatné. Vaše slová sú vhodnou témou na dobrý román, respektíve dobrú tragédiu. Bez slávneho procesu by aj meno Jany z Arku zapadlo prachom a z hrdinky by zostala len zabudnutá šialená pastierka. Vďaka svojej obhajobe ju však dnes Francúzi považujú za sväticu.“
Verge`s vo svojom zapále nerozoznáva dobro od zla. Morálku prenecháva sociálnym demokratom a „iným slabochom“. A má na to aj vysvetlenie: „Mojou jedinou morálkou je byť proti akejkoľvek morálke. Pretože tá chce život iba zošnurovať.“
K rozporuplnosti Jacqua Verge`sa prispieva aj to, že jeho meno figurovalo v nejednom spise tajných služieb. Povráva sa, že sa tajne stretáva s medzinárodne hľadanými osobami a že na obhajobu pohlavára SS, vojnového zločinca Klausa Barbieho si ho najal švajčiarsky bankár Francois Genoud, známy svojím prepojením na nacistov. Mimochodom, za svoj slušný majetok vraj Verge`s vďačí aj vojnovým kasám istého národnooslobodzovacieho hnutia. Keď ho novinári žiadali, aby takéto obvinenie vyvrátil, odpovedal rafinovane, slovami francúzskeho literáta a filozofa Andrého Malrauxa: „Pravda človeka spočíva predovšetkým v tom, čo zamlčí.“
Tým, že by sa dokázal ujať akokoľvek kontroverzného prípadu, sa francúzsky advokát vôbec netají. Tvrdí, že ho priťahujú ľudia, ktorí sú iní ako on. Je presvedčený, že tí, ktorých dnes svet považuje za zločincov, budú raz kráčať po červenom koberci a deti sa budú o nich učiť na hodinách dejepisu ako o otcoch štátov.
Jacques Verge`s sa veľmi rád púšťa do súbojov s morálnymi autoritami. Využíva každú situáciu, ktorá mu dáva príležitosť nalomiť spoločenské tabu.
