Šachovnica
Šachovnica
Dnes sa obzrieme do histórie spred viac ako 600 rokov a zájdeme preto na univerzitu v stredonemeckom Göttingene, kde je uložený pre šachistov veľmi významný latinský rukopis z15. storočia. Celý je venovaný iba šachu, na 33 listoch obsahuje 12 otvorení šachových partií a 30 skladieb. Čo je však podstatné, ide o prvú publikáciu, v ktorej sa vyskytujú šachové dámy a strelci tak, ako ich poznáme dnes. (Dovtedy ich miesta zaberali málo pohybliví fersi aalfili.) Autor rukopisu ostal neznámy, hoci historici nevylučujú, že by mohlo ísť o renomovaného španielskeho šachistu Lucenu, ktorého najznámejšia učebnica šachovej hry vyšla vSalamanke r.1497. Pravda, v Lucenovom období boli osobitne obľúbené tzv. podmienkové skladby, v ktorých aspoň jeden zo súperov, alebo aj obaja, boli obmedzení istými doplňujúcimi pravidlami. V našom príklade biely musí dať mat jedným zo svojich pešiakov, ale pritom nie skôr ani neskôr ako tretím ťahom (teda napr. ťah 1.Dd5+? je zakázaný, lebo ide omat prvým ťahom), kdežto čierny, takmer naopak, svojimi pešiakmi nesmie hýbať. Autorovi síce možno vyčítať nedostatok tolerancie vo vzťahu k bielemu a čiernemu, ale nie nedostatok fantázie: práve uvedené podmienky dávajú súboju bielej dámy s čiernou vežou osobitnú príchuť…
Skladba č. 163
Göttingenský rukopis
okolo r. 1480
Mat pešiakom
presne 3. ťahom,
pozri text
(7–4)
Kontrolná notácia: b. Kf1 Da2 Va1 Vd7 Sh2 Pa6 b6 (7), č. Ka8 Vh8 Pe3 f2 (4), biely začne a dá mat presne tretím ťahom, ale navyše platí doplňujúce „pravidlo“: čierni pešiaci nesmú ťahať. Riešenie prinesieme o týždeň.
Riešenie skladby č. 162 (Le Gleuher postavenie po 17. ťahu čierneho): 1.e4 d5 2.e5 Kd7 3.e6+ Kc6 4.e:f7 e5 5.Ke2 Df6 6.Kd3 Se7 7.f8D Se6 8.D:b8 b5 9.D:a8+ Kb6 10.De8 c5 11.Dg6 h:g6 12.Kc3 e4+ 13.d4 e:d3 e.p.+ 14.Kb3 d4+ 15.c4 d:c3 e.p.+ 16.Ka3 c4+ 17.b4 c:b3 e.p. mat. Autorovi sa podarilo uskutočniť tri tesne za sebou nasledujúce brania - mimochodom, čo je pri jednoznačnom poradí ťahov dôkazovej partie nesporne zaujímavý výkon. (ff)
