nom skoku do seneckého jazera, odišiel Lexa do karibskej oblasti, kde spolu s manželkou Janou požiadal o ekonomické občianstvo ostrova Grenada, čo sa mu nepodarilo. V Karibiku zhodou okolností na jeseň toho istého roku „strávila dovolenku s priateľom“ aj Kučerová. Na niečo také si nezávisle od seba spomínajú recepčná penziónu La Loggia Belinda Theronová a Kučerovej juhoafrická priateľka Melanie van Greunenová. Tej Ingrid dokonca ukázala niekoľko sólových záberov z karibských pláží, ktoré odfotil spomínaný „priateľ“. Existujú aj domienky, že Kučerová sa na túto cestu pripravovala už doma.
Jej meno v slovenskom Obchodnom registri figurovalo do konca septembra 1999 v štyroch firmách: v Bratislavskej stavebno-realitnej spoločnosti, v tlačiarňach Prompt a v spoločnostiach IBeA a Globreal. Po 31. januári 2000 už chýbalo vo všetkých.
Ďalšou krajinou, ktorá sa často uvádza ako medzipristátie na jej ceste do Južnej Afriky, je Austrália. O tejto destinácii informovala slovenské médiá matka Božena Kučerová. Jej dcéra tam pred tromi rokmi, keď ju údajne videla naposledy, odcestovala na jazykový kurz. O krátkom pobyte v Austrálii sa zmieňuje aj sama Ingrid – a to v životopise, ktorý spolu s prihláškou minulý rok odoslala ženskému spoločenskému klubu Women In Business (WIB) v Umhlanga Rocks. Do Austrálie ju vraj „vyslala marketingová firma, pre ktorú po skončení štúdia informačných technológií pracovala v Európe“.
