Vinár Vladimír Mrva je presvedčený, že naše vína sú konkurencieschopné so zahraničnými.
odborníkom VLADIMÍROM MRVOM.
Vedia Slováci piť víno?
„Dá sa povedať, že vedia. No naša kultúra pitia nie je na takej úrovni ako v zahraničí. Stále cítiť neblahý vplyv päťdesiatich rokov, keď sme si mohli kúpiť len niekoľko druhov vína. Dnes ľudia viac cestujú a majú o víne väčší prehľad. Rozumieť mu sa dá naučiť len cez skúsenosti. Zvyknem hovoriť: treba sa cez to prepiť – ochutnať čo najviac vín.“
Máme si na Slovensku z čoho vyberať? Máme kvalitné značky?
„Naše vína sú konkurencieschopné so zahraničnými. Chýba nám však odvaha prezentovať sa. Na medzinárodných degustáciách je výhodou, že nikto nevie, koho víno pije. Práve tam získavajú slovenské vína výnimočný kredit a veľa ocenení. Slovensko nevyváža víno do sveta pod jednotnou značkou. Máme však odrody, ktoré sa pestujú aj inde vo vinárskom svete – vo Francúzsku, v Taliansku či Kanade. Za Československa sme šľachtili odrody typické iba pre našu krajinu. Návrat k takémuto exkluzívnemu šľachteniu by Slovensku veľmi pomohol.“
Koľko vín sa dá degustovať, aby sa človek ešte vládal vyjadrovať?
„Degustátori ochutnávajú asi päťdesiat vín, ale objektívne zhodnotiť sa dá iba prvých tridsať vzoriek. Treba si robiť prestávky, lebo na väčších výstavách býva aj päťtisíc vzoriek. Tam víno degustuje asi dvesto odborníkov, ktorí musia prísť do komisie triezvi. Ich erudované hodnotenie musí každý akceptovať. Hodnotenie vína je však aj tak vždy subjektívne, nedá sa merať ako výkony v športe.“
Ako sa má ochutnávať podľa bontónu?
„Pohár by sa nemal nalievať úplne plný, aby sa ním dalo točiť – miešať víno. Mal by sa držať za hrdlo alebo na spodku, aby ste ho nezamastili. Držaním za kalich sa víno aj zbytočne zohrieva. Keď vám víno po premiešaní pomaly, v úzkych prúdoch, steká po stenách, vraví sa, že má nohy. Najprv sa hodnotí jeho zdravotný stav, teda farba, čírosť, vôňa. Glg vína by ste mali niekoľko sekúnd držať v ústach a prevaľovať, aby ste zachytili všetku chuť. Po prehltnutí počkajte aspoň desať sekúnd, až potom hovorte. Tomuto času sa vraví dochuť vína. Potom môžete povedať, ako vám chutilo.“
Vaše víno skúšal aj monacký princ Albert. Čo povedal po desiatich sekundách?
„Na stole boli dve vína – francúzske a naše. Princ Albert si bez ponúkania vybral naše. Bolo to síce narýchlo, trochu protokolárne, ale vyjadril sa o víne veľmi pekne. Chutilo mu najmä Rulandské modré ročník 2000.“
A čo Francúzi?
„Medzi ich vínom nájdete veľa špičkového, priemerného, ale i podpriemerného vína. Francúzi sú na svoje víno veľmi hrdí. Bol som však nemilo prekvapený ich správaním sa pri prezentácii v Monaku. Keď sme chceli ochutnať ich víno, jedni tvrdili, že nemajú načatú fľašu. Druhí sa zas vyhovárali, že nevedia po anglicky. Tretí nám – pre štyroch – nalial na dno jedného pohára. Navyše, vôbec nemali záujem ochutnať naše víno, akoby tým chceli povedať, že nemôže byť lepšie ako francúzske.“
Niektorí ľudia sa k vínu správajú ako k cennému papieru. Dávajú si ho do trezoru, chránia v pivniciach. Dá sa na víne zarobiť?
„Ľudia pochopili, že aj do vína sa dá investovať. Niektorí skupujú v danom ročníku najlepšie odrody a archivujú si ich. Potrebujú mať však záruku, že víno za rok nezoxiduje a že ich stotisíc korún nevyjde nazmar. Neskôr ho však môžu predať za trojnásobok. Značka garantuje, že aj v zlom ročníku sa vyrobilo kvalitné víno. Konzument dôveruje menu a spolieha sa naň.“
Sú naši vinári pripravení na vstup do EÚ? Európski pozorovatelia vraj skonštatovali, že máme prestarnuté vinohrady.
„Sedemdesiat percent vinohradov u nás má viac ako pätnásť rokov. Preto sa snažíme skupovať stále nové. Na vysadenie jedného hektára však treba 600- až 800-tisíc korún. I keď štát prispieva na výsadbu nových plôch, vysoké náklady tempo obnovy viníc stále spomaľujú.“
Možno vinárov rozoznať podľa špeciálneho pozdravu?
„Vinári nemajú špeciálny pozdrav. Spoznáte ich však podľa toho, ako pijú víno, akým spôsobom držia pohár, či a ako víno ochutnávajú. A keď sa stretnú viacerí, ich debata vždy nakoniec skĺzne k vínu.“
BIBIÁNA BOMBOŠOVÁ
