„Pripomínanie dňa daňovej slobody má podľa mňa veľký význam. Ten deň ilustruje, ako dlho robia ľudia pre štát, na odvody, dane, rôzne poplatky a ako dlho robia pre seba. Preto je veľmi dobré, aby si podľa konkrétneho dátumu mohli uvedomiť, či sú platby štátu vyššie ako v predchádzajúcom roku a či tendencia sa zlepšuje, alebo zhoršuje. Z tohto pohľadu je veľmi dôležité, aby každý rok sme si takýto deň pripomínali. To, že sa v porovnaní s rokom 2000 posunul na neskorší termín, znamená, že sa nedarí napĺňať deklarované úmysly, znižovať daňové a odvodové zaťaženie. Opačný jav znamená, že trend sa nevyvíja správnym smerom a treba ich meniť, treba prijať zmeny zákonov, ktoré znížia dane, treba predovšetkým šetriť na výdavkoch štátu, aby došlo k zmene takejto tendencii.“
Brigita Schmögnerová, ministerka financií
„Na prvý pohľad možno povedať, že čím skôr je deň daňovej slobody, tým je to pre daňovníka výhodnejšie. Definuje sa ako deň, dokedy platíme dane „pre štát“ a odkedy pracujeme „pre seba“. Podľa toho by bolo asi najvhodnejšie, keby bol deň daňovej slobody 1. januára. Znamenalo by to, že by sme neplatili žiadne dane a neexistovali by výdavky. To by znamenalo, že by si každý z nás musel všetko zaplatiť. Platil by svoju vlastnú armádu, svoju vlastnú políciu, školstvo. Nemali by sme štátne cesty, nestavali by sa zo štátnych zdrojov diaľnice, štát by neprispieval na podporu rozvoja bývania, neboli by dotácie pre poľnohospodárov atď.
Rozsah štátnych výdavkov vždy súvisí s tým, ako sa definuje funkcia štátu. (…) To je vždy výsledok politickej dohody. Táto dohoda sa odráža v ústave, ktorá hovorí o vytváraní sociálneho a ekologického trhového hospodárstva a v ktorej sú definované určité funkcie štátu.
Nie je pravda, že máme najvyššie daňové a odvodové zaťaženie. Za rok 2000 komplexná daňová kvóta vychádza 33,2 %. V roku 1998 bol v štátoch OECD priemer 37 %.
HOSPODÁRSKE NOVINY, 26. 6. 2001
