Viedeň 15. novembra (TASR) - Obdobie prezidentov-spisovateľov v krajinách strednej a východnej Európy patrí minulosti. Netýka sa to však iba Maďarska a Česka, ale napríklad aj Bulharska. Na štvrtkovom večernom podujatí v rakúskej metropole sa na tom zhodli bývalý maďarský prezident Árpád Göncz, ako aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Českej republiky v Rakúsku Jiří Grůša.
Je zaujímavé, že po spoločenských zmenách v spomínaných štátoch sa prvými prezidentmi stali nezriedka spisovatelia alebo filozofovia. Mám pocit, že s nami prezidenti-spisovatelia vymrú, poznamenal Göncz, ktorý podobne ako český diplomat čítal z vlastných diel.
Obaja si vymenili názory na slobodu prejavu a zhodne poznamenali, že svojho času sa vyberali ľudia, ktorých niekdajšie režimy väznili, čo súviselo s ich skúsenosťami v zahraničí, ale bolo aj politickým signálom. Ich čas sa však naplnil.
Teraz nastúpia "machri", povedal v tejto súvislosti český diplomat, ktorý sa vyznal z toho, že ako literát napísal všeličo ostrejšie, než to sformuloval v politike. Nie je jednoduché "zostať na slobode slobodným", konštatoval a zaujímal sa o skúsenosti hosťa z Budapešti z jeho pôsobenia v štátnickej funkcii.
Maďarský exprezident označil v reakcii za dôležitú okamžitú zrozumiteľnosť prednášaných i písaných textov. Árpád Göncz, ktorý po potlačení maďarskej revolúcie z roku 1956 strávil za mrežami 6,5 roka, pričom tam začal s prekladmi z angličtiny, uviedol, že byť spisovateľom vo väzení nebolo ľahké, pretože tam sotva jestvoval papier a písacie potreby. Maďarsko však má svoje výhody, veď vo väzení bolo možné naučiť sa po anglicky, dodal.
