BRATISLAVA 15. novembra (SITA) - Medzi protimonopolnými úradmi Európskej únie (EÚ) a americkým softvérovým koncernom Microsoft sa schyľuje k tvrdému boju, keďže Európska komisia (EK) nepovažuje relatívne mierny rozsudok Spojených štátov amerických za
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
smerodajný. Americký súd totiž začiatkom novembra odmietol posledné obvinenia zo zneužívania monopolu operačného systému Windows a potvrdil mimosúdnu dohodu Microsoftu a ministerstva spravodlivosti spred roka. Táto dohoda obsahovala určité podmienky a ukončila päť rokov trvajúci protimonopolný súdny proces. Pred ukončením stojí aj európsky proces s Microsoftom, no podľa komisára EÚ pre hospodársku súťaž Maria Montiho rozhodnutie v tomto roku pravdepodobne nepadne. Píšu Hospodárske noviny. Slovensko je po ekonomickej stránke jednou z najhoršie pripravených kandidátskych krajín na vstup do EÚ. Vyplýva to zo štúdie konzultačnej spoločnosti PriceWaterhouseCoopers.Spoločnosť vypracovala "index rozšírenia", ktorý hodnotí pripravenosť kandidátov z čiste ekonomickej stránky. Slovensko skončilo spomedzi desiatich kandidátov, ktorí vstúpia do EÚ v roku 2004, na ôsmom mieste, za ním sú len Lotyšsko a Litva. Ekonomicky najlepšie pripravenou krajinou je podľa indexu PWC Slovinsko, ktoré v celkovom rebríčku predbehlo aj niektoré členské štáty únie. Spoločnosť PWC totiž rovnaký index vypracovala aj pre členské štáty a porovnáva ich s kandidátmi. Za Slovinskom nasledujú Česká republika, Maďarsko, Estónsko, Poľsko, Malta a Cyprus. Ďaleko za "desiatkou" sú ostatné kandidátske krajiny - Bulharsko, Rumunsko a Turecko. Index rozšírenia berie do úvahy makroekonomickú stabilitu (rast HDP, inflácia, nezamestnanosť), stupeň ekonomickej integrácie (export, import do EÚ), rozvoj infraštruktúry (počet telefónov, mobilov, áut, internetových pripojení a pod. na obyvateľa) a štrukturálne ekonomické údaje (štruktúru HDP, podiel poľnohospodárstva na HDP). Píše Pravda. Proces prípravy rozpočtu na rok 2003 priniesol doslova záplavu vyjadrení vládnucich politikov, že zvyšovanie nepriamych daní s dolnej sadzby DPH viacerých produktov a služieb, ale aj rôzne ďalšie opatrenia v ekonomike, sociálnej oblasti a zdravotníctva, ktoré slovenskí ľudia vnímajú ako reštrikcie na svoj úkor, sú výsledkom nevyhnutného prispôsobovaniu sa SR Európskej únii. Ako je to teda s našimi reálnymi záväzkami voči EÚ v daňovej oblasti ? Predovšetkým treba povedať, že práve v oblasti daní má EÚ málo dohôd. Je tu malá harmonizácia a každá členská a aj budúca členská krajina má veľký priestor na vlastnú daňovú politiku. Píše Peter Weiss pre denník Pravda.