EÚ: Najdôležitejšie správy zo 14. novembra

BRATISLAVA 15. novembra (SITA) -FT: Nové členské krajiny do EMÚ okolo roku 2006Desať kandidátskych štátov sa pripravuje nielen na vstup do Európskej únie v roku 2004, ale aj na vstup do systému jednotnej európskej meny. Na rozdiel od terajších čle

nských štátov majú noví členovia podľa návrhu zmluvy o prijatí povinnosť zaviesť euro. Finanční analytici takmer vôbec nepochybujú, že tak aj urobia. Ako však uvádza britský denník Financial Times, zintenzívňuje sa diskusia o tom, ako rýchlo by mali tieto krajiny prijať euromenu. Jej prívrženci hovoria, že čo najskôr - okolo roku 2006. Tvrdia pritom, že ako malé otvorené ekonomiky, ktoré už sú s EÚ integrované obchodnými tokmi, budú nové členské krajiny profitovať zo stability spájanej s jednotnou menou. Kritici však zdôrazňujú, že euro je finančnou zvieracou kazajkou určenou pre vyzreté ekonomiky a nemusí najmenej do roku 2010 sedieť krajinám, ktoré vychádzajú z komunizmu. Vo vnútri Európskej únie sa pochybnosti o skorom vstupe nových členov do menovej únie vyslovujú len potichu. No všeobecný odkaz znie: neponáhľajte sa.
EÚ: Berlusconi podporuje tureckú požiadavku o otvorení rokovaní
Taliansky premiér Silvio Berlusconi podporí žiadosť Turecka, aby mu summit v Kodani určil dátum vstupných rokovaní do Európskej únie. Berlusconi ubezpečil víťaza volieb v Turecku Recepa Tayyipa Erdogana, že bude počas summitu v Kodani v decembri podporovať snahy Turecka získať od EÚ termín na začatie rokovaní o vstupe. Tento pozitívny signál dostalo Turecko po vyhláseniach vysokého predstaviteľa EÚ, ktorý uviedol, že Turecko by sa nemalo stať členom únie. Na tlačovej konferencii po stretnutí s Berlusconim v Ríme v stredu Erdogan povedal, že Berlusconi mu sľúbil, že urobí všetko, čo bude v jeho silách na podporu Turecka v Kodani. Vo štvrtok sa má Erdogan stretnúť s hlavným predstaviteľom zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javierom Solanom v Ankare. Na budúci týždeň navštívi Grécko, Španielsko a Britániu a mal by ho prijať aj komisár EU pre rozšírenie Günter Verheugen.
POĽSKO: Požaduje od EÚ plné platby, aj keby sa vstup oddialil
Poľsko bude žiadať plné platby pre rok 2004, aj keby sa rozšírenie Európskej únie o desať kandidátskych krajín uskutočnilo po 1. januári toho roku. Povedal to vo štvrtok poľský minister financií Grzegorz Kolodko. Poľsko, ktoré je najväčšou z krajín, s ktorými by mali byť uzavreté rokovania o vstupe na decembrovom summite EÚ v Kodani, tak reagovalo na vyjadrenie komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena o možnosti jeho malého odkladu. Verheugen, ktorý vo štvrtok prichádza do Varšavy a stretne sa s poľským premiérom Leszkom Millerom, povedal, že malý odklad poskytne národným parlamentom členských štátov viac času na ratifikovanie prístupovej zmluvy. Európski diplomati očakávajú, že tento sklz neohrozí účasť nových členov v júnových voľbách do Európskeho parlamentu a môže pomôcť kandidátskym krajinám, ktoré majú problémy s fiškálnym deficitom, uľahčiť cestu do bloku.
LUBY: SR zaostáva vo financovaní vedy skoro za všetkými kandidátmi
6. rámcový program EÚ pre vedu a výskum, ktorý bol oficiálne otvorený na medzinárodnej vedeckej konferencii 11. až 13. novembra v Bruseli, je súčasťou novej filozofie Európskej komisie, ktorej cieľom je zlepšiť ekonomickú a sociálnu úroveň v Európe. Lídri EÚ na summite v Lisabone v roku 2000 totiž určili vedu ako hlavný nástroj rozvoja ekonomiky a konkurencieschopnosti, čo však vyžaduje zvýšenie financovania výskumu a vedy. Aby sa EÚ mohla v roku 2010 stať najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete založenou na vzdelaní, lídri únie prijali rozhodnutie zvýšiť podiel rozpočtu na vedu a výskum do roku 2010 z terajších 1,9 na 3 percentá. 6. rámcový program pre vedu a výskum pokrýva obdobie od roku 2003 do roku 2006, pričom jeho rozpočet predstavuje 17,5 miliardy eur, čo je 3,9 percenta celkového rozpočtu EÚ. Program má sedem prioritných oblastí - biotechnológia, technológia informačnej spoločnosti, nanotechnológie a nanoveda, vesmír a aeronautika, potravinová bezpečnosť, udržateľný rozvoj a ekonomické a sociálne vedy.
RAKÚSKO: Maďarčina sa bude vyučovať v školách
Po rozšírení Európskej únie (EÚ) sa očakáva, že najneskôr do pätnástich rokov vytvoria východné Rakúsko a západné Maďarsko spoločný hospodársky priestor stredoeurópskeho významu. Cieľom nového rakúskeho projektu Maďarčina do škôl, ktorý predstavili v pondelok vo Viedenskom Novom meste, je pripraviť mládež na tento vývoj. Základom projektu je výuka maďarského jazyka, ako aj kultúry susednej krajiny. Partnerské firmy budú mať možnosť spoznať študentov už počas ich štúdia.
ČR: Senát schválil ústavný zákon o referende
Návrh zákona o konaní referenda, v ktorom by sa ľudia mohli vysloviť za členstvo v Európskej únii (EÚ) vo štvrtok schválil Senát českého parlamentu. V záverečnom hlasovaní ho jednohlasne podporilo všetkých 67 prítomných senátoriek a senátorov. Referendum o vstupe ČR do EÚ by mal podľa znenia zákona vyhlásiť prezident republiky do tridsiatich dní od podpísania zmluvy o pristúpení a konalo by sa najneskôr do troch mesiacov od vyhlásenia. Vláda minulý týždeň rozhodla, že navrhne prezidentovi termín pre konanie referenda na 15. a 16. jún 2003. Pre platnosť referenda nie je podľa dnes schváleného zákona potrebná účasť väčšiny oprávnených voličov. Ak by väčšina účastníkov ľudového hlasovania vstup ČR do EÚ odmietla, referendum by bolo možné opakovať najskôr za dva roky. Jeho skoršie opakovanie by bolo možné iba keby sa zmenili podmienky zmluvy o pristúpení.
PREŠOV: Prešovský župan v Bruseli
Predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík, ktorý je na oficiálnej návšteve v Bruseli, sa vo štvrtok stretne s predstaviteľom Európskej komisie a zúčastní sa prijatia na misii SR pri Európskom spoločenstve. Prešovského župana sprevádza v centre Európskej únie poslankyňa krajského zastupiteľstva Anna Aftanasová a riaditeľka Prešovskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Helena Virčíková. Popoludní sa všetci zúčastnia pracovnej návštevy zastupiteľstva Spolkovej krajiny Porynie-Vestfálsko a večer navštívia Európsky parlament. Ako na tlačovej besede informovala hovorkyňa predsedu PSK Veronika Fitzeková, v Bruseli si zástupcovia prešovského regiónu pozrú priestory, v ktorých by mala sídliť stála misia dvoch východoslovenských žúp - prešovskej a košickej. Chudík chce toto zastupiteľstvo otvoriť v prvom polroku budúceho roku. Od tohto kroku si sľubuje lepšiu propagáciu prešovskej župy a získavanie investícií pre región.
ČR: Podpora vstupu do EÚ narastá
Podpora vstupu do Európskej únie v Českej republike narastá, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že občania odsúhlasia členstvo v EÚ v referende v júni budúceho roku. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry CVVM, podpora vstupu do únie v októbri vzrástla na 47 percent v porovnaní so 40 percentami v júni. Počet ľudí odmietajúcich vstup do únie klesol z 19 na 18 percent. 23 percent Čechov je nerozhodnutých, päť percent by sa referenda nezúčastnilo a sedem percent nevie, či sa zúčastní. Prieskum tiež ukazuje, že 53 percent opýtaných je za vstup do Hospodárskej a menovej únie a 24 percent je proti prijatiu eura.
EÚ: Únia môže oddialiť rozšírenie o niekoľko mesiacov
Zdá sa, že ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie navrhnú na budúci týždeň v Bruseli, aby sa rozšírenie únie na východ posunulo na 1. apríl 2004, namiesto 1. januára toho istého roku, uviedli diplomati vo štvrtok. Cieľom oddialenia termínu vstupu je snaha dať parlamentom v súčasných 15 členských krajinách viac času na ratifikáciu prístupovej zmluvy, ktorú má podľa očakávania, podpísať 10 väčšinou východo- a stredoeurópskych krajín v apríli 2003. "Apríl, alebo máj 2004, to sú realistické dátumy na rozšírenie," povedal jeden diplomat. Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen uviedol vo štvrtok vo Varšave, že dátum rozšírenia sa pohybuje medzi 1. januárom a 1. júnom 2004, kedy sa nové krajiny zúčastnia na voľbách do Európskeho parlamentu.
MACSHANE: Aj keď prieskumy hovoria inak, Briti rozšírenie podporujú
Prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých podporuje rozšírenie Európskej únie (EÚ) iba malá časť britského obyvateľstva, nevyjadrujú podľa námestníka britského ministerstva zahraničných vecí Denisa MacShanea skutočný postoj Britov. Ako povedal vo štvrtok v exkluzívnom rozhovore pre agentúru SITA, "ľudia v Británii síce v prieskumoch verejnej mienky vyjadrujú isté názory, ale pri voľbách ich obvykle zmenia. V posledných voľbách britský premiér Tony Blair predstavil manifest, ktorý sa 100-percentne hlásil k rozšíreniu, zatiaľ čo Konzervatívna strana prišla s manifestom, ktorý sa k Európe staval nepriateľsky. Tony Blair získal väčšiu podporu, ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov za uplynulých 150 rokov, takže čokoľvek hovoria prieskumy verejnej mienky, Briti podporujú premiéra, ktorý je najväčším stúpencom Európy a rozšírenia, akého dosiaľ Británia mala".
SOLANA: Dohoda medzi EÚ a NATO s Tureckom je blízko
Vysoký predstaviteľ Európskej únie (EÚ) pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana vo štvrtok oznámil, že k dohode so Severoatlantickou alianciou (NATO), potrebnou na vytvorenie európskych jednotiek rýchleho nasadenia, už nie je ďaleko a mohla by byť pripravená ešte pred summitom NATO, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v Prahe. Dohoda počíta s prístupom európskych jednotiek k vojenským kapacitám NATO pre zvládnutie krízových operácií, ale doteraz bola zadržiavaná členskou krajinou aliancie Tureckom, ktoré žiada väčšie právomoci v rozhodovaní o použití európskych jednotiek, hoci nie je členom EÚ. Ako informoval Solana, osobne prediskutoval návrh, ktorý by bol akceptovateľný pre obe strany, s Recepom Tayyipom Erdoganom, lídrom víťaznej Strany spravodlivosti a rozvoja, ktorá veľkou väčšinou hlasov zvíťazila v parlamentných voľbách začiatkom mesiaca a ktorá v súčasnosti pracuje na zostavení novej tureckej vlády.
EÚ: Únia stále nemá dátum rozšírenia, možno ho určia ministri
Na termíne rozšírenia Európskej únie (EÚ) o Slovensko a ďalších deväť krajín sa v pondelok 18. novembra v Bruseli pokúsia dohodnúť ministri zahraničných vecí členských štátov pätnástky. Budú sa rozhodovať medzi tromi variantmi – 1. aprílom, 1. májom a 1. júnom. O termíne vstupu nových krajín diskutovali vo štvrtok v Bruseli aj veľvyslanci členských štátov, ale k nijakému záveru neprišli. Dátum rozšírenia pritom nie je iba záležitosťou symboliky. Od dátumu rozšírenia bude závisieť výpočet príspevkov Slovenska do rozpočtu EÚ, ako aj platieb, ktoré z eurorozpočtu naspäť dostane. Od konečného dátumu vstupu závisí aj termín, kedy Európska komisia (EK) zverejní posledné správy o tom, ako si kandidáti plnia svoje záväzky prijaté počas rokovaní o vstupe. Ak by sa prijal neskorší dátum, kandidátske krajiny by boli teoreticky vylúčené z možnosti zúčastniť sa na otvorení medzivládnej konferencie, ktorá má od začiatku roka 2004 rokovať o reformách fungovania únie.

hd

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 14. novembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 14. novembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?