Náklady na stavbu boli asi 5 až 8 miliónov. „Som zadlžený,“ hovorí sudca Polka o svojom dome (na snímke). FOTO – ANDREA HARMANOVÁ
BANSKÁ BYSTRICA – Krajský súd v Prahe už pred viac ako dvoma rokmi nevylúčil, že vtedajší predseda Okresného súdu v Žiline Pavol Polka sa pokúšal podplatiť ostravského sudcu Bohdana Serafina.
Pražský súd v rozsudku, ktorý odsúdil sudcu Pavla Dlhopolčeka za úplatkárstvo, spomína Polku a právnika Jána Hrubého. „Nemožno vylúčiť, že obžalovaný Dlhopolček bol až posledným článkom celého pôsobenia,“ píše súd. Polka aj Hrubý sa odmietli pred český súd dostaviť. Polkovo stíhanie na Slovensku však podľa našich informácií súvisí práve s týmto prípadom.
Dlhopolčeka český súd odsúdil za to, že v polovici roka 1999 ostravskému sudcovi Serafinovi ponúkol 300-tisíc korún, aby zabezpečil prepustenie obvinenej Marty Kollárovej z väzby. Dlhopolček svoju vinu počas celého pojednávania popieral a tvrdil, že so sudcom Serafinom sa kontaktoval na žiadosť svojho nadriadeného Pavla Polku.
Polka sa spolu s Hrubým dokonca zúčastnil aj na prvom stretnutí Dlhopolčeka so Serafinom v ostravskom hoteli Imperiál. Práve na tejto schôdzke Dlhopolček údajne požiadal českého sudcu, aby zariadil prepustenie Kollárovej a povedal mu, že „nie je problém túto záležitosť hradiť neobmedzenými finančnými prostriedkami“. Neskôr sa objavila suma 300-tisíc korún.
Na stretnutí v hoteli Imperiál však Polka a Hrubý nesedeli s Dlhopolčekom pri jednom stole, ale pri vedľajšom. Dlhopolček nedokázal súdu povedať, prečo Serafina na schôdzke nekontaktoval priamo s Polkom alebo Hrubým. Odôvodnil to tým, že by to ostravskému sudcovi nemuselo byť príjemné.
Dlhopolček v jednej zo svojich výpovedí najprv označoval spomínanú návštevu Ostravy za „pánsku jazdu“, neskôr tvrdil, že chcel vyhovieť svojmu nadriadenému Polkovi.
Polka potvrdil svoju účasť na stretnutí v hoteli Imperiál aj to, že nesedel pri rozhovore Dlhoplčeka so Serafinom. Štátny zástupca v súvislosti s prípadom dokonca navrhoval vypočuť aj Ladislava Polku, svedkovho brata, ale súd považoval dôkaznú situáciu za dostatočnú a návrhu nevyhovel.
Dlhopolček poprel, že by 300-tisíc korún ponúkal ako úplatok. O sume údajne hovoril ako o kaucii za prepustenie Kollárovej. Český súd tejto argumentácii neuveril, pretože všetkým trom slovenským právnikom malo byť jasné, že v prípade kolúznej väzby kaucia neprichádzala do úvahy. Účelovosť Dlhopolčekových tvrdení vyvracal aj zákonný odposluch jeho rozhovoru so Serafinom. Rovnako hodnotil český súd aj výpovede Polku a Hrubého.
Polka pre českú políciu opísal Dlhopolčeka ako jedného z najskúsenejších sudcov bez nedostatkov. Polka stál aj pri záruke, ktorú za Dlhopolčeka ponúkli sudcovia žilinského okresného súdu. Prijatie záruky by znamenalo jeho prepustenie z väzby.
