„Anna Mária bola symbolom pokornej manželky. V listoch manžela informovala o klebetách, počasí (nemci sa us rosadili u nas, ale sa newedga showarat nist, u nás sneh napadol), o deťoch, o každodených starostiach (Lacusko ma kazdodenu zimnicu, murari weru statocne robga, nemozen nist rozkazuwat, lebo weliko hucanga mam w hlawe).“ Ako hovorí Jana Skladaná, šľachtičná Anna Mária viedla celé hospodárstvo, o čom manžela podmanivo, stručne a výstižne v listoch informovala. Často sa sťažovala na poddaných, že nechcú platiť dane (temer nist sa este newibralo ot podanih, poddani nist nedagu). Napriek tomu, že bola zodpovedná za hospodárstvo, bola takmer vždy závislá od mienky manžela (gako wasa naglepsa wola, tak ucinte, sak wi lepse rozumete gako ga).

Ako hovorí autorka analýzy Jana Skladaná: „V listoch sa Anna Mária neodvážila prejaviť svoj nesúhlas či iný názor, na mnohých miestach sa však prejavovala istá ženská diplomacia, napríklad často podrobne, naturalisticky opisuje priebeh svojej choroby a tento opis vždy končí slovami ‘Nestarzete sa o mna‘. V listoch sa teší na mužov návrat, neodváži sa mu vyčítať, že domov stále nechodí. Nenápadne však pripomína, že ‘pani kmotra Bohuška dosť sa hnevá, na svého pána, že radšej by bola za muža nešla, keď jej pán je toľko tam‘.“

Aj v listoch Anny Márie vidieť, aké bolo dôležité mať mužského potomka, svojmu manželovi píše: „pani veľkomožná prosí, aby ste panu dohovorili, aby sa nehneval, že sa dievča narodilo, ale Bohu zaďakoval, že paniu pri živote zachoval.“

Jana Skladaná analyzovala aj listy ďalšej šlachtičnej, Alžbety Seléniovej, ktoré dokázali, že vo výnimočných prípadoch žena nevystupovala pokorne voči manželovi. „Alžbeta Seléniová sa nenecháva od manžela dirigovať, svoje si žiada razatne. Píše manželovi – nech mi pošle štyri žajdle páleneho, krčah zase naspátek odešlem, barany sa my tri minuli, prosím, mé srdce, nech i to my pošle, nebo naveky nemužem len hovadzinu jesť.“

A ako reagovali manželia? „V prípade Jána Radvanského sa listy nezachovali,“ hovorí Skladaná, „takže jeho reakcie nepoznáme, no z listov Anny Márie možno nepriamo usudzovať, že jej písal, dával rady a príkazy, posielal drobné darčeky.“ (haj)