Ivan Matejka: Moja mama 20. 3. 1958.
bne aj preto, že odmalička vyrastal vedľa otca, maliara Petra Matejku,“ hovorí Ľuba Mrenicová, kurátorka výstavy inštalovanej v bratislavskej Galérii Profil. Expozícia, ktorá je súčasťou Mesiaca fotografie, je len jeho druhou samostatnou výstavou, keď sa predtým sólovo predstavil v roku 1989 v Stuttgarte.
Kým v Matejkových fotografiách príbeh zámerne absentuje, súčasné dodatočné objavovanie tejto originálnej tvorby vyvoláva potrebu poznať jeho osobný príbeh, dôvody, prečo ho spoznávame až teraz. Po šesťdesiatych rokoch, keď sa jeho práce zúčastňovali na prehliadkach amatérskej fotografie, v nasledujúcom normalizačnom období tento veľmi citlivý a introvertný človek rezignoval na verejnú prezentáciu. Živil sa ako profesionálny dokumentačný fotograf, pre svoju radosť fotografoval „do šuplíka“, aby nakoniec znechutený z domácich pomerov skončil v emigrácii.
Pre našu verejnosť sa objavil vlani na expozícii Slovenská fotografia 1925 - 2000, čo otvorilo jeho cestu k prvej domácej samostatnej výstave. „Ako postupne nosil negatívy, čiernobiele fotografie, diapozitívy alebo farebné negatívy, tak sa jeho dielo vynáralo aj preňho, veľká časť zväčšenín sa totiž urobila až pre túto výstavu. Konečný výber polstovky snímok je tak jednak premiérou jeho celoživotného diela, ako aj retrospektívou,“ hovorí Ľuba Mrenicová.
Matejka predstavuje v kontexte slovenskej fotografie nový fenomén, pokusy o jeho zaškatuľkovanie zlyhávajú. Nejde o dokument ani o manipulovanú či výtvarnú fotografiu. Kým iní zasahovali umelo do negatívu alebo fotografie, on si to všetko „vybavil“ už priamo v objektíve. „Jeho tvorba predstavuje dualitu čistej fotografie a princípov maľby, abstraktnej, geometrickej, konštruktivistickej. Matejka nepotrebuje hotový námet, sám si postaví kompozíciu, fotí, akoby maľoval obraz, majstrovsky používa svetlo, farbu, členenie.“
Na väčšine Matejkových fotografií nie sú ľudia. „V snahe o dosiahnutie harmónie plôch a čiar, zvýraznenia kľúčového fragmentu a čistej vizuality mu živý tvor akoby narúšal zvolenú kompozíciu. Človek nemá hrany, pravé uhly, hýbe sa, ujde z obrazu, treba naňho čakať. Preňho je krásna forma v tom, čo bolo neživé.“
Napriek tomu je na výstave i v monografii, ktorá pri tejto príležitosti vyšla, predsa len zopár fotografií jemu blízkych ľudí. Fotografia jeho matky je dokonca na obálke knihy. „Umiestnila som ju tam zámerne, lebo aj táto snímka je príkladom Matejkovej kompozície. Je tam čiernobiely kontrast, súvislá plocha s obrysom, vzadu horizontálne členená, a stále sa objavujúce pohľady na detaily, všetky atribúty potvrdzujúce koncíznosť jeho diela.“
ALEXANDER BALOGH
