FOTO - REUTERS
NEW YORK - Kanadského spisovateľa Yanna Martela, nositeľa tohtoročnej literárnej Bookerovej ceny, obvinila brazílska tlač z plagiátorstva. Najprestížnejšie ocenenie pre britskú literatúru a päťdesiattisíc libier k tomu získal tridsaťdeväťročný Martel za román Life of Pi. Porotcovia ním vraj boli očarení, ale podľa Brazílčanov Martel námet knihy opísal z diela Max a mačky brazílskeho autora Moacyra Scliara.
Kniha je o indickom chlapcovi menom Pi, ktorý sa uprostred Pacifiku ocitne na záchrannom člne spoločne s dvestokilovým bengálskym tigrom Richardom Parkerom. K tomu, že sa inšpiroval Scliarovým dielom, sa Martel priznal v autorskej poznámke k svojej knihe.
„Mám zmiešané pocity. Na jednej strane mi lichotí, že môj nápad niekto považoval za taký dobrý, že sa ním nechal inšpirovať. Na druhej si však uvedomujem, že pán Martel využil môj materiál bez toho, aby ma informoval. Nápad je duševné vlastníctvo,“ povedal pre The New York Times lekár Scliar.
„Je to smelá kniha, v ktorej vynaliezavosť a tvorivosť dláždia cestu viere. Ako hovorí autor, prinúti vás veriť v Boha - alebo sa aspoň pýtať samých seba, prečo v neho veríte,“ komentovala výrok poroty jej predsedníčka Lisa Jardinová. Bookerova cena sa udeľuje za anglicky napísaný román autorom z Britského spoločenstva.
„Z tých šiestich pekných nominovaných kníh bola tá moja najšťastnejšia,“ hovorí Martel, Kanaďan španielskeho pôvodu. Hlavná postava jeho románu Pi Patel má otca, ktorému patrí v Indii zoo. Pi tam trávi všetok čas, vyhľadáva si v encyklopédiách fakty o chove zvierat a fascinujú ho tri náboženstvá: hinduizmus, islam a kresťanstvo. Keď má šestnásť, rodina chce začať nový život a na nákladnej lodi sa spoločne s časťou svojho zverinca vyberie do Kanady. Loď stroskotá. Na člne sa zachráni Pi, ktorému robí spoločnosť hyena, orangutan, zebra a tiger Richard Parker. Nakoniec zostane Pi s Richardom Parkerom sám.
V eseji Ako som písal Life of Pi Martel opisuje, ako štyri roky zbieral informácie o zvieratách a stroskotaných lodiach, prečítal Bibliu, Korán aj Bhagavadgítu a študoval detskú psychológiu. Cestopisné reálie mu problémy nerobili - ako dieťa diplomata žil v Kostarike, Francúzsku, Mexiku a aj na Aljaške. Neskôr navštívil Irán, Turecko a Indiu, živil sa sadením stromčekov a umývaním riadu. Ako dvadsaťsedemročný začal písať.
(reuters, bbc, čtk)
