Pre výtvarníčku Janu Farmanovú-Šabíkovú je dôležitý osobný kontakt s deťmi. Kreslia, maľujú i skladajú obrázky z útržkov papiera.
Pozerajú sa na seba do zrkadla, potom na papier skúšajú kresliť svoju tvár. Výtvarníčka Jana Farmanová-Šabíková každé dieťa najprv pohladká, potom mu sústredene vysvetľuje, ako má pracovať.
„Dotyky sú dôležité. Vzťah, ktorý je medzi nami, je osobnejší a vedie k vzájomnej dôvere,“ hovorí. „Zvlášť rómske deti boli spočiatku vo výtvarnom prejave zablokované a všetky kreslili schematicky. Po šiestich týždňoch trvania projektu rozbíjajú zaužívané postupy a sú schopné sa pri výtvarnom prejave uvoľniť.“
Vynikajú v hudbe alebo v tanci. No nad výkresom sa prejavuje ich rozdielny temperament. Kým rázna Lucia hocikedy vyleje aj farbu na stôl, hĺbavejšia Jana už šiesty týždeň trpezlivo lepí z drobných útržkov papiera obrázok.
Podľa výtvarníčky je dôležitý proces tvorby, ktorý vedie k výsledku. Má ňou byť výstava prác. „Priestory na výtvarnú dielňu poskytol misijný dom a vymaľovali sme ich sami,“ hovorí jeden z rodičov Dušan Lakatoš. Je rád, že jeho dcéry robia zmysluplnú voľnočasovú aktivitu. „Možno ich to ovplyvní aj v ďalšej profesii,“ uvažuje Lakatoš, ktorý je v dielni po celý čas so svojimi deťmi.
Projekt je určený pre rómsku päťstočlennú komunitu žijúcu na Kalvárii v Nitre. Podľa jeho autorky Jany Andreasovej tamojší ľudia žijú väčšinou v domoch bez plynu a kanalizácie. V komunite sa prehlbuje nezamestnanosť a sociálny konflikt. Deti sú v základnej škole umiestnené v čisto rómskych triedach. „Prejavuje sa vzájomná neznášanlivosť medzi Rómami a Nerómami. Práve tento projekt má obrusovať hrany,“ hovorí Andreasová. Deti však so vzájomnou komunikáciou problém nemajú.
JANA BEŇOVÁ
FOTO - AUTORKA
