V rámci Mesiaca fotografie je v bratislavskej Galérii Medium výstava 5 priateľov, na ktorej sa predstavuje Christian Carez, profesor bruselskej Národnej vysokej školy vizuálnych umení de La Cambre (jeho záber je z triptychu Vojna III) a jeho štyria študenti.
bonmotoch. Dočkali sa v premiére, ktorej sa Svěrák so Smoljakom „dopustili“ po štyroch rokoch, a zľudovieť by povedzme mohol v ľubovoľnej hre univerzálne použiteľný dialóg, záchrana v prípade, že hercom vypadne text. Stačí vraj vtedy začať o imele a pokračovať, kým sa nepodarí zobudiť šepkára.
Afrika spĺňa tradície divadla. Všetky postavy hrajú výlučne muži, do prestávky je to prednáška, po pauze dramatická ukážka, ako si český cestovateľ užil medzi ľudožravcami. V Bratislave mala úspech, aj keď patrí skôr k priemeru.
S ukážkou najtypickejšej poetiky sa prezentovalo aj Studio Ypsilon s Kometou Hanzelínovou. Režisér Jan Schmid použil rokmi preverený model, ktorý sedí jeho hereckým stáliciam (Synková, Kretschmerová, Jiráň, Vladyka), aj hereckej omladine. Dramatický dej sa strieda s civilnými výstupmi, zdanlivo chaotické repliky nesúvisiace priamo s textom hry, sú nositeľmi humoru. Schmid siahol po insitnej hre Josefa Skružného, kedysi vraj populárneho ľudového baviča a Haškovho spolupútnika, ktorý zapadol do zabudnutia. Predstavenie je trochu osvetou. Pripomenie nielen to, na čom sa v divadlách smiali pradedovia a prababky, ale tiež, akú hudbu počúvali, a čo na ňu tancovali.
Kým Ypsilonka priniesla nenáročnú, no milú zábavu, režisér a herec Jakub Špalek a jeho Divadelní spolek Kašpar riešia vážne témy. Hra Čierne býky rozoberá zločin, trest a najmä právo na odpustenie a nápravu. Dej sa začína vo väzení, kde mierne slaboduchý Johan už dva roky pyká na samotke za svoj čin - zavraždil a predtým znásilnil sedemročné dievčatko. Jediný, kto v ňom vidí človeka, je kapitánka Armády spásy, presvedčená, že aj on má právo na spasenie. Ako sa však ukáže, na rozdiel od Boha, človek dokáže odpustiť iba po určitú hranicu.
Keď sa mužovi podarí dať si život do poriadku, dostane sa z cely, nájde si lásku a dokonca počne dieťa, vzbudí to viac než rozpaky. Taký človek predsa nemá právo na šťastie. Predstavenie, ktoré nedáva jednoznačnú odpoveď, umocňujú dobré herecké výkony (Milena Steinmasslová, Petr Vobecký, Eva Elsnerová a Jakub Špalek). Herectvo, scéna, akcie sú realistické (hercom od reprízy k repríze iste rastú svaly úmerne siahoviciam narúbaného dreva), no nie opisné. Drsná severská atmosféra, pach chlieva, vlnobitie je navodené svietením a najmä dramatickou hudbou, ktorá často i v úplnej tme či prítmí dorozpráva dej a vystupňuje emócie.
