sa v centre Bratislavy - na nároží dnešného Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice - čo nesporne ovplyvnilo jeho hlboký vzťah k tomuto mestu a nasmerovalo jeho orientáciu na históriu umenia, divadla a hudby niekdajšieho Prešporka.
Vďaka vydavateľstvu PT Alberta Marenčina sa časť Benyovszkého rozsiahleho diela vracia v prekladoch tentoraz už ku generácii čitateľov, pre ktorých aj predvojnová multikultúrna Bratislava patrí do ďalekej minulosti. V edícii Bratislava-Pressburg vyšla teraz Benyovszkého kniha Tajuplné povesti zo starého Prešporka (preložila Magda Takáčová, ilustrácie Ľuboslav Paľo, Bratislava 2002).
Popri teatrologických, muzikologických a výtvarnohistorických prácach venoval sa Benyovszky aj etnografickému výskumu, ktorého výsledkom sú dvojzväzkové Povesti starej Bratislavy (1930 - 1931) a neskôr tiež dvojzväzkové Bratislavské povesti (1936 - 1937). Benyovszky sa takto stal vedľa Plicku jedným z najvýznamnejších zberateľov starých slovenských povestí a bájí v 20. storočí u nás a poslúžil aj autorom detskej literatúry, ktorí z jeho kníh čerpali látku pre svoje beletristické diela. Napríklad Mária Ďuríčková spomína v doslove ku knihe Bratislavské povesti Benyovszkého ako jeden z prameňov.
Benyovszkého tajuplné povesti rekonštruujú či presnejšie zaznamenávajú to, čo sa o starej Bratislave rozprávalo, čo rozprávali jemu, čo bolo zachytené písomne alebo čo sa tradovalo až do jeho čias. Je príznačné, že autor pátral najmä v najbližšom okolí svojho rodného domu a pozisťoval mnohé báje, ktoré sa vzťahovali k jednotlivým, dnes už väčšinou neexistujúcim budovám. Skoro každá mala svoju strašidelnú historku. Motivicky je to dosť pestrý, ale opakujúci sa materiál a autor sa ho nesnažil spracovať beletristicky, naopak, pristupuje k nemu skôr ako vedec-folklorista.
Viaceré príbehy o bosorkách, vodníkoch, vílach priam lákali, aby ich autor rozviedol, dorozprával, domyslel, on však radšej zostal pri presnom zachytení počutého alebo čítaného, ku ktorému pridáva iné varianty, verzie a vysvetlivky, pričom zároveň uvádza, kde všade, v ktorých krajinách či mestách sa tá istá povesť alebo podobný motív vyskytuje. Tak okrem iného zistil, že legenda o vstávaní mŕtvych v určitom čase existuje aj na Islande a má germánsky pôvod. Migrovanie povestí svedčí okrem iného o tom, že ľudová predstavivosť má určité štandardy.
Benyovszky preukázal v knihe dôkladnú znalosť problematiky, často cituje archívne alebo ústne pramene v poznámkovom aparáte. Tam, kde podáva ucelené príbehy, prejavil sa ako kultivovaný štylista. Kým on počúval a čítal o vílach, vodníkoch a duchoch, my dnes počúvame a čítame o vílach, podvodníkoch a zloduchoch. Je v tom však, žiaľ, aj čosi iné než slovná hračka. To prvé bola fikcia, toto druhé je realita.
