v noci. Dlhodobé výpadky tepla v mestách prakticky nezaznamenávajú.
„Za posledných osem rokov si pamätám len jediný prípad, keď bola dodávka tepla prerušená. Výpadok však neprekročil 24 hodín, navyše je všetko zaistené tak, že teplo nikdy neprichádza len z jediného zdroja,“ povedal marketingový riaditeľ najväčšej bytovej spoločnosti MKB vo švédskom Malmö Michael Carlsson.
Belgičania sú zvyknutí na studený odchov
Belgičania sú podobne ako susední Holanďania zvyknutí skôr na „studený odchov“ - teplota v bytoch v zime málokedy presahuje 20 až 21 stupňov. „Čokoľvek nad to je pre nás už veľmi veľké teplo,“ hovorí Anne-Sophie Lanteaumová z bruselskej štvrte St. Gilles. Väčšina Belgičanov žije v radových rodinných domčekoch, z ktorých sú v podstate zostavené aj mestá ako Brusel. Každý si kúri sám.
„Nastavujeme kotol tak, aby sme mali 20 stupňov od šiestej ráno a zase od piatej popoludní, keď prídeme domov,“ vysvetľuje Anne-Sophie, ktorá nedávno prešla z mazutu na zemný plyn. Podobne to robia kuriči v činžiakoch - ráno o piatej sú radiátory len mierne vlažné, netečie ani horúca voda. O hodinu neskôr sa to zlepší, okolo jedenástej dopoludnia teplota znova poklesne. Mierne sa kúri celý rok - komu je zima napríklad počas škaredého augustového dňa, môže si temperovať. Teplárne zásobujúce sídlisko na diaľku sú skôr výnimkou, rovnako ako presne stanovená vykurovacia sezóna.
Francúzi sú zvyknutí na 19 stupňov
Francúzi sa už od polovice 70. rokov minulého storočia snažia šetriť energiou pri spoločnom vykurovaní domácností. Dokonca majú dekrétom vymedzenú najvyššiu teplotu, na akú sa môžu vykurovať miestnosti diaľkovo zásobované teplom. Najskôr bola obmedzená na 20 stupňov a od roku 1979 je to 19 stupňov.
Vykurovaciu sezónu zákon nevymedzuje, obyčajne však trvá od polovice októbra do polovice apríla. Francúzi si uvedomujú, že vetrať netreba dlho.
V niektorých horských chatách sa dá stretnúť so zariadením, ktoré okamžite po otvorení okna vypne elektrické kúrenie.
Zima v miestnosti obyvateľov rýchle upozorní, že je načase s vetraním skončiť.
Kúrenie je dosť drahé, Nemci radšej šetria
Nemecké predpisy stanovujú, že nájomník má právo v byte na teploty 18 až 21 stupňov Celzia. Ak také nie sú, musí prenajímateľ nedostatky odstrániť. V Nemecku nie sú dodávky tepla cenovo regulované a sú teda pomerne drahé - Nemci preto svoje obydlia neprekurujú. V zaniknutej NDR, ktorá sa na sklonku svojej existencie borila v 80. rokoch s vážnymi hospodárskymi problémami, si ľudia na rozdiel od niektorých iných komunistických štátov odvykali od prekurovania bytov. Vykurovanie miestností sa regulovalo a nemalo presahovať 20 stupňov Celzia.
Briti zvládajú v byte aj 16 stupňov
V Británii je teplota vnútri bytov individuálna. Istý prieskum v roku 1996 dokonca tvrdil, že Briti udržujú v priemere neuveriteľných 16 stupňov Celzia, kým údajne otužilí Švédi 21 stupňov. Údaj možno neprekvapí toho, kto niekedy bol v Anglicku a videl, ako sa rodinky pokojne prechádzajú vo vetre a daždi.
Briti žijú prevažne v rodinných domoch, kúria si sami a vnútorná teplota je teda pre nich záležitosťou osobných preferencií a finančných možností.
Vládne údaje hovoria, že 4,4 milióna britských domácností z celkového počtu 24,1 milióna žije v nedostatku kuriva. (čtk)
