, jednotlivými rezortmi, krajskými a okresnými úradmi.
1. Komplexný rozvojový program osád
Mieru chudoby Rómov na Slovensku určujú dva základné faktory: ekonomická úroveň regiónu a miera segregácie. K prudkému nárastu rómskych osád došlo po roku 1989, keď sa rómske obyvateľstvo sťahovalo z mesta na vidiek pre ľahšiu dostupnosť lacného bývania.
Chatrče v rómskych osídleniach, postavené prevažne z dreva, hliny, plechu alebo v kombinácii, sú vybudované svojpomocne, mimo stavebného konania a bez usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom.
Tendenciou posledných rokov je budovanie samostatných škôl či tried, obchodov, dokonca aj kostolov len pre Rómov. Akokoľvek dobre mienená politika orientovaná dovnútra rómskej komunity vyústi však len do konzervácie daného stavu. Preto treba osady „otvoriť“.
Navrhované riešenia:
* akceptovanie vnútornej diferencovanosti rómskej komunity,
* základné vybavenie pre osady, komunikačné spojenie s materskou obcou, vybudovanie nevyhnutnej infraštruktúry,
* zmiernenie a postupom času odstránenie sociálnej segregácie,
* zmena verejnej mienky vo vzťahu k Rómom na úrovni obcí a postupná integrácia Rómov do obce,
* podpora vzdelávania, rekvalifikácie a zvýšenie zamestnanosti, podpora podnikania vo vybraných osadách, terénna sociálna práca,
* podnietenie dlhodobej spolupráce medzi rómskymi a nerómskymi obyvateľmi.
2. Bývanie
Na prahu tretieho tisícročia existujú na Slovensku osady, v ktorých chýbajú základné životné podmienky, ako pitná voda, rozvod elektrickej energie či prístupová komunikácia.
Navrhované riešenia:
* pomoc rómskym rodinám žijúcim v osadách pri napĺňaní potrieb bývania a postupnom zvyšovaní jeho štandardu,
* program podpory výstavby obecných nájomných bytov určených pre občanov v hmotnej núdzi, ako i technickej vybavenosti v rómskych osadách,
* spolupráca s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja,
* vládou vyčlenené prostriedky v objeme 2 miliardy 470 miliónov korún,
* obec môže získať až 80 % obstarávacej ceny bytu, 20 % hradí budúci užívateľ bytu,
* riešenie bytovej otázky je spojené s čiastočným riešením nezamestnanosti Rómov (20 % nákladov na byt odpracuje jeho budúci užívateľ pri výstavbe), odbúravaním predsudkov a stereotypných postojov majority, ako i riešením zdravotného stavu rómskeho obyvateľstva.
Pri riešení problémov bývania sa však vyskytli ťažkosti s nezáujmom, a to predovšetkým v tých lokalitách, ktoré sú obývané najviac zaostalými rómskymi komunitami. Zapríčinil to nedostatok peňazí na prípravu stavby, najmä na spracovanie projektovej dokumentácie, nedostatočná odborná úroveň pracovníkov samosprávy, ktorí majú zabezpečiť predovšetkým vydanie stavebných povolení a organizovanie súťaže na výber zhotoviteľa, nedostatok pozemkov vhodných na výstavbu bytov pre rómsku komunitu, neochota starostov.
V mnohých lokalitách naráža projekt napriek rozsiahlej finančnej podpore štátu na nesúhlas a nátlak majoritného obyvateľstva na starostov a mestské či obecné zastupiteľstvá. Sekretariát splnomocnenkyne preto zorganizoval odborné semináre pre 336 primátorov miest a starostov obcí a vypracoval metodické pokyny pre pracovníkov samosprávy, ktorí stanovujú pravidlá a postupy zapojenia rómskeho obyvateľstva do výstavby bytov a príslušnej technickej vybavenosti.
Doteraz bola spracovaná projektová dokumentácia na 496 bytov.
3. Vzdelávanie
Navrhované riešenia:
* zabezpečiť, aby nový školský zákon poskytol dostatočný priestor na určité preventívne opatrenia a aj dostatok možností na zásahy priamo do profilu škôl a školských zariadení,
* spoluvytváranie vhodného učebného prostredia už v predškolskom veku v škole aj doma,
* vytvorenie rôznych foriem predškolských zariadení prístupných nielen pre deti, ale aj pre rodičov, s možnosťou učiť sa rodičovstvu už pred narodením dieťaťa,
* návrat žiakov špeciálnych základných škôl do základnej školy,
* využiť fyzickú a profesionálnu kapacitu existujúcich škôl a školských zariadení na popoludňajšie a víkendové vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých,
* podporovanie multikultúrneho vzdelania bez predsudkov,
* zaradenie rómskeho učiteľa asistenta ako základného garanta odstránenia počiatočných jazykových a sociálnych bariér rómskeho žiaka v prvých ročníkoch základnej školy do kategórie pedagogických zamestnancov,
* vytvorenie národného centra pre rómske vzdelávanie z finančných prostriedkov PHARE ako záruky kvality a zlepšenia situácie v tejto oblasti.
4. Rómsky jazyk
Rómovia nemajú stále kodifikovaný vlastný jazyk. Rómsky jazyk má rôzne podoby a jeho používanie, zvlášť počas vzdelávania, je sťažené. Jazykovedná komisia Zväzu Cigánov - Rómov pre slovenskú rómčinu v roku 1971 vypracovala odborný pravopis už v roku 1971, ale ten naráža u čitateľov zvyknutých iba na hovorenú reč na rozpaky.
Navrhované riešenia:
- príprava podmienok na rekodifikáciu rómskeho jazyka,
* za základ rekodifikácie považovať východoslovenský dialekt,
* vydanie pravidiel gramatiky rómskeho jazyka, ktorého základom bude učebnica slovenskej rómčiny autorky H. Šebkovej „Romani čhib“, a slovensko-rómskeho slovníka.
Pri sekretariáte splnomocnenkyne bola vytvorená jazyková komisia, ktorá má za úlohu pripraviť na rekodifikáciu podmienky. Komisia odporučila, aby sa za základ kodifikácie považoval východoslovenský dialekt rómskeho jazyka, ktorý ako hovorový jazyk používa približne 85 % Rómov na Slovensku.
Odborným gestorom prípravy kodifikácie je Katedra rómskej kultúry na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Prečo kodifikácia rómskeho jazyka?
* podľa ústavy majú občania patriaci k národnostným menšinám právo na vzdelanie vo svojom jazyku,
* Rómovia majú právo na dvojjazyčné nápisy a možnosť komunikovať s predstaviteľmi štátnej správy v materinskom jazyku v 52 obciach (na základe sčítania obyvateľov v roku 2001), v ktorých je vyššie ako 20-percentné zastúpenie rómskej komunity,
* rozsiahle jazykové práva priznáva Rómom aj Slovenskou republikou ratifikovaná Európska charta regionálnych a menšinových jazykov.
