ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV TASR
Výsledky výskumu ukázali, že prechod od plánovanej ekonomiky k trhovej sa najviac dotkol Rómov. Sú chudobnejší než ktorákoľvek skupina populácie a sú na tom najhoršie aj z pohľadu ďalších sociálnych ukazovateľov vrátane vzdelania, zdravotného stavu, podmienok bývania, prístupu k príležitostiam na trhu práce a v rámci občianskej spoločnosti.
Na rozdiel od ostatných krajín strednej a východnej Európy na Slovensku žije väčšina Rómov v osadách (približne jedna štvrtina) a na periférii dedín a miest. Počet Rómov žijúcich v osadách sa v priebehu posledného desaťročia rapídne zvyšuje, pretože život v nich je najlacnejší. Najviac segregované a geograficky izolované osady sú zároveň ekonomicky a sociálne najzaostalejšie. S chudobou sa spája zlá výživa detí, v osadách prakticky neexistuje prístup k elektrine, vode a plynu. Pozemky a domy, v ktorých Rómovia v osadách žijú, sú postavené nelegálne, čo samosprávam bráni budovať základnú infraštruktúru.
Zdravotný stav Rómov je vo všeobecnosti horší než ostatnej populácie. V osadách sa vyskytujú prenosné choroby súvisiace so zlými životnými podmienkami a ohrozujú ich epidémie chorôb, ktoré sa už u majoritného obyvateľstva nevyskytujú.
Prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti je ovplyvnený geografickou vzdialenosťou rómskych osád od mestských častí, nedostatočnou komunikáciou s poskytovateľmi starostlivosti a diskrimináciou.
U rómskych detí je vyššia pravdepodobnosť preradenia do špeciálnych škôl pre mentálne a fyzicky zaostalé deti, čo ďalej obmedzuje ich vzdelanie a tým aj šance na trhu práce.
Výnimočne vysoká je medzi Rómami miera dlhodobej nezamestnanosti. Významnú prekážku v zamestnávaní Rómov tvorí diskriminácia. Dlhodobo nezamestnaní Rómovia žijúci v chudobnejších segregovaných osadách sú existenčne závislí od dávok sociálnej pomoci.
Upadajúce spoločenské postavenie Rómov, rastúca nezamestnanosť a závislosť od sociálnych dávok len zhoršuje negatívne vnímanie Rómov. (hr)
