Cieľom plánu je podľa Washington Post rýchlo obsadiť väčšinu Iraku a obkľúčiť Bagdad. Američania predpokladajú, že Husajn by prišiel o moc ešte pred príchodom amerických jednotiek do Bagdadu. Pentagon sa vraj tiež pripravuje na možnosť dlhších bojov okolo a vnútri Bagdadu. Vojnoví plánovači počítajú, že aj v prípade zosadenia Saddáma budú intervenčné jednotky čeliť silnému odporu v oblasti Bagdadu a Husajnovho rodného mesta Tirkít.
Podľa denníka The New York Times sa Američania chcú bojom o Bagdad vyhnúť. Preto plán počíta s obsadením troch kľúčových oblastí krajiny. Irak by sa tak mal rozložiť zvnútra.
Scenáre, ktoré denníky priniesli, sa výrazne podobajú. Ak by boli pravdivé, bolo by jasné, že táto vojna bude celkom iná ako vojna v Perzskom zálive v roku 1991.
Bush si vraj vybral plán útoku na Irak, ktorý počíta s vyslaním 200 000 až 250 000 mužov. Ich rozmiestneniu v teréne má predchádzať mesačná bombardovacia kampaň. Na rozdiel od vojny v Perzskom zálive by mali až 60 percent bômb tvoriť takzvané inteligentné bomby. Washington tak chce predísť zbytočným civilným obetiam.
Odborníci sa zhodujú, že zverejnenie vojenského plánu je nezvyčajné. Mnohí sú presvedčení, že je to bluf a Američania nakoniec použijú celkom inú taktiku. Niektorí experti ale tvrdia, že v prípade Saddáma má zmysel, aby vedel o chystanom útoku čo najviac. „Už sa začína triasť,“ povedal BBC major Charles Heymann z odborného časopisu Jane‘s World Armies.
Denník The Wall Street Journal sa v pondelok vrátil k októbrovým špekuláciám o vývoji v Bagdade po skončení možnej vojny. Americká vláda počíta s tým, že americkí vojaci budú riadiť Irak najmenej tri alebo štyri mesiace, aby sa preklenulo chaotické obdobie, ktoré podľa Washingtonu vznikne po odchode Husajna. Po priamom riadení Iraku Američanmi by sa podľa Washingtonu mala ujať moci iracká civilná správa, ktorá by za podpory amerických a medzinárodných jednotiek postupne vytvárala novú vládu. Toto prechodné obdobie by mohlo trvať dva roky.
(kos, čtk)
