BRATISLAVA – Európania sú zvyknutí na väčší chlad, ako obyvatelia Slovenska. Ich normy, ako teplo má byť v byte, sú nižšie, postupne sa však situácia mení aj u nás. Ani ľudia v panelákoch si už netrúfajú uprostred zimy dlhé hodiny nechávať dokorán otvorené okná. Kúrenie sa reguluje.
„Už je to lepšie. Napríklad v Bratislave sa stále prekuruje, ale pomerne dobre sú na tom mestá zo stredu Slovenska, čiastočne aj Košice,“ hovorí Kvetoslava Šoltésová zo Slovenskej energetickej agentúry.
Za socializmu spotrebu tepla nikto nemeral, plyn bol lacný a všetci platili rovnako. Až po zvyšovaní cien sa v bytoch začali objavovať merače a termoregulačné ventily. Okná sa zavreli, každý chcel mať spotrebu čo najnižšiu. Na radiátory technici nalepili merače. V zaplombovaných otvoroch je tekutina, ktorá sa odparuje, a podľa toho, koľko sa jej odparí, technici vypočítajú spotrebu tepla.
Niektorí ľudia sa snažili oklamať odparovače tým, že po večeroch na ne kládli studené mokré handry, tento spôsob je však málo účinný. „Teraz, keď sa spotreba teploty meria, je to omnoho lepšie, platíme menej, ako keď sme platili paušálne,“ hovorí obyvateľ bratislavského sídliska Karlova Ves.
Aj v rodinných domoch si ľudia po zdražovaní energií začali zvykať na chladnejšie miestnosti a teplota v nich klesla až o tri stupne. „Dnes mávame doma nastavenú teplotu na 20 stupňov a dá sa to vydržať,“ hovorí Jozef Mackovič z Tajova, podhorskej obce pri Banskej Bystrici.
Najšetrnejšími Európanmi, zvyknutými na „studený odchov“, sú Belgičania, Holanďania, Briti, Švédi a Francúzi. Prekuruje sa napríklad v Moskve, no v niektorých mestách v severných oblastiach Ruska sú väčšinou radi, keď majú v bytoch okolo nuly. (rf, wm, čtk)
