Na Slovensku sa počet irackých utečencov oproti roku 2001 zvýšil dvojnásobne. Od 1. januára do konca októbra ich požiadalo o azyl 1081.
Jedným z prvých irackých utečencov na Slovensku bol doktor Ibrahim Rasula L. „Z Iraku ušiel v roku 1995 po tom, čo Saddám Husajn vydal nariadenie, aby ušní, nosní a krční lekári dezertérom povinne odrezávali uši,“ povedala hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Mária Čierna. Doktor predal dom i privátnu kliniku a prišiel na Slovensko. Neskôr za ním prišla žena a štyri deti. „Napriek tomu sa mu však u nás ako lekárovi nepodarilo presadiť, iné zamestnanie nechcel prijať, tak odišiel do Nemecka.“
Na Slovensku nezostala ani 36-ročná stredoškolská učiteľka Samera Salmanová, ktorá v decembri 2001 pri prekračovaní našej hranice s Českom porodila v lese syna Aliho Muhammada. Dostala vtedy množstvo darov, aj s nimi však ušla.
„Jedným z posledných prípadov bol sociálny psychológ Sallah, pôvodom iracký Kurd z Bagdadu, ktorý na priznanie štatútu utečenca čakal na Slovensku takmer dva roky.“ Čierna hovorí, že sa naučil dobre po slovensky a viedol knižnicu v tábore v Gabčíkove. „Štatút utečenca ministerstvo vnútra nepriznalo ani bratom a kresťanom Farazdakovi a Farabimu, ktorí sa u nás chceli uplatniť najmä v oblasti športu.“
V apríli 2002 začal platiť novelizovaný zákon o pobyte cudzincov. Žiadatelia môžu dostať tzv. tolerovaný pobyt na Slovensku. V takomto prípade nespadajú do sociálnej siete, nedostávajú podporu v nezamestnanosti ani rodičovský príspevok ako utečenci s priznaným štatútom. Môžu iba žiť na našom území bez možnosti zamestnať sa.
Autor: mož
