Pred desiatimi rokmi na olympiáde v Barcelone bol boxer Stanislav Vagaský benjamínkom československej výpravy, mal iba 17 rokov. Zapísal sa výraznými písmenami do histórie slovenského boxu, o čom svedčí aj to, že bol dva razy na európskom šampionáte a rovnaký počet štartov si zapísal aj na majstrovstvách sveta. V počte národných titulov je rekordérom, získal ich deväť. Obhajoval farby Vranova, kde naposledy pôsobil v role trénera.
„Postupne som sa dostával do pozície kouča a rukavice ležali ladom, lenže ruky ma ešte svrbeli, tak som si povedal, že to ešte skúsim. Pravda, nie v amatérskom ringu, ale ako profesionál. Uvidím, či robím dobre, ale takto som sa rozhodol.“ Vagaský si potrebuje vybaviť najprv príslušnú licenciu, čo má na starosti jeho promotér. „Naša profesionálna federácia teraz nefunguje, preto si musím papiere vybaviť v českej. Spolu so mnou amatérsku scénu opustia aj ďalší Vranovčania Varchol i Tatár,“ vysvetľuje Vagaský.
Čím je nová etapa v športovej kariére pre neho výzvou? „Láka ma titul medzinárodného majstra Slovenska. Iný počet kôl aj systém hmotnostných kategórií by nemal byť žiadnou prekážkou. Zatiaľ sa len rozhliadam a postupne si vytýčim aj počet duelov, ktoré by som chcel ako profesionál za sezónu odboxovať,“ uviedol S. Vagaský.
(zuk)
