Mnohí „vypísaní“ skončia neraz takto - namiesto v posteli sa liečia na stavbe či na poli. Oplatí sa im to.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA – Len za prvý polrok tohto roku bolo z vyše dvoch miliónov nemocensky poistených ľudí uznaných ako práceneschopných 687 000 ľudí. Priemerná péenka pritom trvala v prvých šiestich mesiacoch tohto roku až 26 dní – viac ako jeden pracovný mesiac.
Príčinou veľkého počtu péeniek nie je len nezamestnanosť. Je to tiež nezdravý životný štýl obyvateľov a stav v zdravotníctve – slabá dostupnosť, dlhé čakacie lehoty na niektoré vyšetrenia. „Ošetrujúci lekár sa neodváži pacienta poslať do práce, kým nevie výsledky niektorých vyšetrení. Tak ho radšej uzná za práceneschopného,“ hovorí Veronika Majtánová, riaditeľka odboru zdravotných činností Sociálnej poisťovne.
Objavujú sa aj iné príčiny. Praktickí lekári sú platení od počtu pacientov, snažia sa ich preto udržať. Ak pacient žiada péenku, lekár mu radšej vyhovie, aby si nenašiel iného.
Sociálna poisťovňa sa snaží zneužívanie péeniek kontrolovať – u lekára aj u chorého. Pracovníci Sociálnej poisťovne kontrolujú dodržiavanie liečebného režimu v domácnostiach, posudkoví lekári robia tzv. kontrolu spôsobilosti u praktického lekára, ktorý občana vypísal.
„Analyzujeme negatívny vývoj, vedúcich lekárov pobočiek vždy žiadame o jeho zdôvodnenie. Každý praktický lekár by mal minimálne raz mesačne mať od nás kontrolu, do oblastí nepriaznivého vývoja chodia naši ľudia aj každý týždeň,“ hovorí Majtánová.
Návštevy doma sa robia najmä u ľudí, čo sú chronicky často vypísaní na dlhý čas s istým typom problémov – často bývajú zneužívané ochorenia kĺbov, chrbtice.
Rozsiahlejšia zmena systému nemocenského poistenia je zatiaľ v nedohľadne. „Je to veľmi zložité, v každej krajine je iný systém a nikde nie je ideálny. Aj v Európskej únii zatiaľ zlyháva akýkoľvek pokus o zjednotenie, pretože v krajinách sú veľmi rozdielne systémy. Únia preto rieši problém, ako ich navzájom prepojiť,“ hovorí Ivan Švejna, poradca ministra sociálnych vecí.
Zneužívanie systému u nás nie je podľa Švejnu chybou ľudí, ale systému, ktorý to umožňuje. Ten slovenský je podľa neho veľmi roztrieštený. „Existuje veľké množstvo rozličných druhov dôchodkov a sociálnych dávok pre rôzne skupiny obyvateľstva,“ hovorí.
Aj nemocenského poistenia by sa mala týkať dôchodková reforma, ktorej návrh má Švejna ministrovi pripraviť. „Musíme zreformovať celý systém sociálnych dávok a to je strašne zložité. Chce to čas,“ hovorí.
Návrhov existuje viac, zatiaľ sa o nich diskutuje. Jedným z nich bol návrh, aby za prvých 10 dní platil zamestnancovi práceneschopnosť zamestnávateľ, až potom Sociálna poisťovňa. Mohli by sa potom znížiť odvody za zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Zároveň by si zamestnávateľ sám dozeral, či je jeho zamestnanec oprávnene vypísaný.
