Z výstavy socialistického realizmu. FOTO - ČTK

Tak i počet otázok, kladených v súvislosti s rozhodnutím sprítomniť ukážky malieb, plastík, koláží, ale i plagátov, nákresov - a v Malej galérii dokonca darov štátnikom z rozsiahlej zbierky Múzea robotníckeho hnutia.

Zbytočné úvahy?

Je otázne, ako dnes môžeme formulovať umeleckú hodnotu vystavených diel, vytvorených v duchu ideologických proklamácií a politického programu. Kurátorka Tereza Petišková hovorí, že uprednostňuje termín tvorba a expozíciu chápe skôr ako dobový dokument než ukážku umeleckého smeru. Skúmať, do akej miery sa na vzniku tejto výstavy podieľa všadeprítomná nostalgická vlna, evidentná najmä v návrate k hitom normalizačnej popmusic a nakoniec aj televíznej produkcie, je podľa organizátorov tiež neveľmi podnetné.

V spolupráci s Ústavom dejín umenia Akadémie vied Českej republiky autorka výstavy pracuje na príprave kapitol o oficiálnej československej výtvarnej kultúre druhej polovice dvadsiateho storočia už od roku 1997. Pri pohľade na „skvosty“ typu Na úsvitu únorového dne (J. Čumpelík, 1950) alebo Antonín Zápotocký v moři (B. Hoser) je rovnako zbytočné uvažovať, či vystavené diela náhodou neprispievajú k propagácii komunistickej strany, ktorá vo svojej animovanej podobe prekvapila ako v Čechách, tak na Slovensku.

Zátiší se samopalem

Počas diskusie o kvalite a povahe socrealistickej tvorby prišla reč aj na zdroje inšpirácie. Podľa Terezy Petiškovej to bol najmä realizmus 19. storočia a jeho historizmus. Ducha doby dopĺňajú aj citáty z reči A. A. Ždanova na I. celoväzovom zjazde sovietskych spisovateľov v roku 1934. Podľa nariadenia ministra informácií Václava Kopeckého sa na IX. zjazde KSČ v roku 1949 stala záväzným programom československého umenia. Nad jednotlivými budovateľskými výjavmi sa červené heslá so žltými nápismi vynímajú viac než príznačne.

Väčšina diel socialistickorealistického zamerania vznikala v Armádnom výtvarnom štúdiu a dnes ju spravuje Historický ústav Armády Českej republiky. Okrem neho požičalo časti zbierok i pražské Múzeum robotníckeho hnutia a galérie z Olomouca, Zlína a Pardubíc. Kurátorka ich usporiadala tematicky do jednotlivých sál od nadšených budovateľských obrazov cez historické motívy, témy všedného dňa, portréty štátnikov až po bonbóniky typu Zátiší se samopalem (V. Komárek, 1956).

Budovateľské evergreeny

Zaujímavo je zostavený aj katalóg k výstave, kde okrem reprodukcií a jednotlivých štúdií (Socializmus a moderné umenie, Počiatky zväzovej organizácie, V mene socialistického realizmu, Muzeálne umenie, Armádne výtvarné štúdio, Ritualizácia života) nájdeme i dobové dokumenty, reč Zdeňka Nejedlého, Provolání Svazu československých výtvarných umělců atď., ale najmä Stenografický záznam tvůrčí diskuse členů III. Krajského střediska SČSVU s Emilem Fillou z roku 1951. Zúčastnení výtvarníci hodnotia a vyjadrujú sa k dielam kolegu v duchu socialistickorealistických poučiek.

Sprievodnému programu výstavy nechýba originalita, okrem jednotlivých exkurzií napríklad do bývalého Armádneho výtvarného štúdia, sídliaceho na Vítkove, je to i prehliadka dobových filmov v archívnom kine Konvikt, výstava filmových plagátov v Mánese a 9. februára na záver výstavy sa bude konať koncert, kde zaznejú budovateľské evergreeny i čínske piesne z tohto obdobia.

Riaditeľ Galérie Rudolfinum Petr Nedoma povedal, že tomuto projektu predchádzal v priebehu deväťdesiatych rokov rad podobných akcií: výstava Agitace ke štěstí (1994), expozícia stalinistického umenia tridsiatych a päťdesiatych rokov, Kunst und Diktatur v tom istom roku a rozsiahly projekt Berlín - Moskva (1996). Reflexií nad blízkou a rýchle sa vzďaľujúcou minulosťou však nebude nikdy dosť.

Autor: Viera Langerová