HODRUŠA-HÁMRE - Tento pracovný týždeň je v zlatej bani Rozália v Hodruši-Hámroch pre väčšinu pracovníkov posledný. Zatvorením Rozálie, poslednej bane, kde sa ťažilo zlato, sa končí na Slovensku ťažba zlata. Geologické prieskumy predbežne nepotvrdili, že by bolo cenovo výhodné ešte niekde na Slovensku začať s ťažbou.

Ako nám povedal starosta Hodruše-Hámrov Jaromír Škarba, je to pre tento región ďalšia citeľná rana. S ťažbou rudy už dávno skončila Banská Štiavnica a Kremnica, ktoré patrili v stredoveku práve vďaka ťažbe medzi najvýznamnejšie mestá v Európe. Do konca roka ešte budú bežať útlmové práce, na nich však bude zamestnaný iba zlomok terajších zamestnancov.

V porovnaní s vývojom cien zlata na svetových trhoch sa ťažba už dlhší čas ukazovala ako nerentabilná a Slovenská banská spoločnosť, s. r. o., sa rozhodla Rozáliu zavrieť. Iba v Hodruši to bude predstavovať asi 50 nových nezamestnaných.

Vo vážnych problémoch je aj hodrušský Sandrik. V minulosti tu pracovalo z celého regiónu okolo 1600 zamestnancov, dnes iba okolo tristo. Starosta zatiaľ odmieta úvahy o tom, že z hodrušskej doliny by mohla byť hladová dolina, lebo v spolupráci s úradom práce chcú nepriaznivú situáciu riešiť. „Jednou z možností, ktorá sa našim baníkom núka, je ponuka zamestnať sa v karvinských baniach. Boli tam už aj na exkurzii, lebo o našich odborníkov je záujem. A to aj napriek tomu, že uhoľné a rudné baníctvo sa postupmi prác trochu odlišuje. Chlapi sa zatiaľ definitívne nerozhodli a otázka ostáva otvorená. Každý zvažuje problémy s dochádzaním a odlúčením od rodiny,“ dodáva Jaromír Škarba.

KVETA FAJČÍKOVÁ

Územie Hodruše bolo pravdepodobne osídlene už v 11. storočí, prvá písomná zmienka však pochádza spred viac ako 600 rokov. Jej význam rástol spolu s významom blízkej Štiavnice, pričom práve zlatonosné žily zabezpečovali jej prosperitu. Baňa Rozálka, posledná slovenská zlatá baňa, bola otvorená v roku 1992. V čase, keď tu končila ťažba polymetalických rúd, narazili na novú zlatonosnú žilu. V porovnaní s cenami zlata bola ťažba výhodná. Situácia sa postupne menila, až vyústila do rozhodnutia baňu zatvoriť. Štiavnická a hodrušská oblasť zaznamenali najväčší rozmach v 16. storočí. Podľa odhadov odborníkov pracovalo v tom čase v baniach asi 4000 zamestnanov, ktorí ročne vyrobili 5700 kilogramov striebra a veľké množstvo zlata. Obdobie vrcholného rozvoja prišlo okolo roku 1750. Priemerný ročný príjem z ťažby predstavoval v tom čase okolo 750-tisíc zlatých. (eta)