Karol Beck (na hlavnej snímke) sa ako nenasadený tenista dostal do finále 3. ročníka Tatra Banka Open v Bratislave, kde podľahol turnajovej štvorke Francúzovi Dupuisovi 6:4, 4:6, 6:7 (1). Na obrázku dole finalisti s trofejami - vľavo je víťaz Dupuis, vpravo Beck.
FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Keď sa KAROL BECK (143. v ATP Entry System), naša aktuálna tenisová trojka za Hrbatým (51.) a Kučerom (71.), na začiatku challengerového turnaja Tatra Banka Open v Bratislave pozrel na žreb 1. kola, vôbec sa nepotešil. Dostal piateho nasadeného Volčkova (73.) z Bieloruska. Dvadsaťročný Beck sa však minulý týždeň stal hrdinom 3. ročníka turnaja, finálový zápas so skúseným Francúzom Dupuisom (80.) prehral až v tajbrejku rozhodujúceho tretieho setu. Celkový výsledok znel 6:4, 4:6, 6:7 (1).
Keby vám niekto pred úvodným kolom povedal, že budete vo finále, asi by ste to brali. Takže po finále môže byť spokojnosť.
„Spokojnosť aj sklamanie. Keď som sa už dostal do finále, chcel som vyhrať! Nebolo to nereálne, veď s Dupuisom sme zviedli vyrovnaný zápas, prehra v tajbrejku je bolestivá. Som však mladý, dúfam, že ďalšie víťazstvá ešte len prídu.“
S Dupuisom ste hrali prvý raz v kariére. Akú taktiku ste naňho zvolili po dohode s trénerom Martincom?
„Nepoznali sme ho, a tak mi tréner povedal, aby som sa snažil hrať svoju hru. Myslím si, že diváci videli dobrý tenis. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na jeho prudký servis, deň predtým som hral proti ľavákovi Vinciguerrovi. Nečakal som, že francúzsky tenista bude z bekhendovej strany loptičku tak často slajzovať - to mi robilo problémy.“
Zdalo sa, že kľúčovým momentom bol stav 6:5 vo váš prospech v treťom sete a vedenie 30:0 pri podaní súpera.
„Ach, ani mi to nepripomínajte. Bol som dve loptičky od víťazstva. Pokazil som tam ľahkú výmenu a Dupuis potom výborne zaservoval. V tajbrejku som nezachytil úvod, môj servis už nemal potrebnú razanciu. Cítil som únavu po ťažkom týždni, pobolieval ma chrbát. Urobil som tuším desať dvojchýb, a to ja nezvyknem.“
Práve podanie dominovalo vo vašej hre v predchádzajúcich stretnutiach na tomto turnaji. Čím to je, že ste sa tak zlepšili?
„Čo ja viem? Nerozmýšľam nad tým. Jednoducho si vyhodím loptičku a šľahnem do nej.“
Za finále si pripíšete do rebríčka 56 bodov, čo by vás mohlo posunúť asi na 125. miesto svetového rebríčka. Vidíte ešte reálne účasť v hlavnej súťaži na januárovom Australian Open?
„Teraz, krátko po finále na to nemyslím. Podstatné je, že som si zahral s kvalitnými súpermi a víťazstvami nad Volčkovom, Thomannom, Vinciguerrom som získal sebadôveru. Vidím, že výkonnostný odstup nie je veľký, môžem zdolať takýchto súperov.“
Okrem bodov ste zarobili aj 8480 dolárov, čo je vyše 350-tisíc korún. Doprajete si z nich oslavu úspechu či pekný darček?
„Na oslavu niet času, už v pondelok letím na turnaj do Helsínk a odtiaľ do Prahy. Nezvyknem si kupovať veľké veci. Keď mi z odmeny strhnú daň a desať percent z nej pôjde tenisovému zväzu, so zvyškom už naloží otec. On najlepšie vie, koľko financií bolo treba v začiatkoch mojej kariére a dokedy to bude rodina splácať.“
Považujete výsledok z Bratislavy za najlepší v kariére?
„To nie. Veď som sa z kvalifikácie dostal do 2. kola Wimbledonu.“
Rok 2002 bol najlepší vo vašej profesionálnej dráhe, vo svetovom rebríčku ste sa z 300. miesta priblížili k prvej stovke. Cieľ pre budúci rok je tak jasný.
„Áno, preraziť do top100. Len nech vydrží zdravie, ja si už potom poradím.“
ONDREJ GAJDOŠ
