Americký prezident George Bush reaguje na rezolúciu BR OSN. FOTO - REUTERS
e neželajú, však úpenlivo naliehajú na Bagdad, aby súhlasil so všetkými podmienkami inšpekcií a zabránil tak vojenskej akcii USA. Washington, naopak, oznámil, že nepotrebuje povolenie OSN, aby začal konať, keď Irak poruší svoje záväzky, napriek tomu, že podľa rezolúcie by sa v tom prípade mala BR ešte raz zísť. „OSN môže diskutovať, ale USA nepotrebujú jej povolenie,“ oznámil generálny tajomník Bieleho domu Andrew Card.
Spojené štáty a Británia sa zatiaľ začali pripravovať na vojnu. Prezident George Bush schválil vojenský plán a Británia priznala, že odštartovala vojenské prípravy.
Irak si vyžiadal niekoľko dní, kým zaujme stanovisko, vedenie v Bagdade „skúma text“ a prezident Saddám Husajn zvolal iracký parlament. Odpoveď musí byť jasná do 15. novembra. „Aj napriek tomu, že prijatá rezolúcia č. 1441 je zlá a nespravodlivá, iracké vedenie ju preštuduje a o niekoľko dní o nej rozhodne,“ oznámil Bagdad.
Pod iracké rozhodnutie sa zrejme podpíše aj Liga arabských štátov (LAŠ), ktorá sa tejto téme cez víkend intenzívne venovala na summite v Káhire. LAŠ rezolúciu prijala, vidí v nej prostriedok, ako zabrániť vojne, a potrebuje, aby Irak spolupracoval. Rovnaké stanovisko sa objavilo aj v oficiálnych irackých médiách, ktoré o prijatí rezolúcie oznámili až po jednodňovom mlčaní.
Rozhodujúci je pritom hlavne hlas Sýrie, ktorá ako jediný nestály člen BR OSN hlasovala v piatok za: aby dokázala, že cieľom rezolúcie nie je automatická vojenská akcia, práve naopak, že má vojne zabrániť. Damask pritom patrí medzi najradikálnejších kritikov Západu v arabskom svete.
Saudský minister zahraničných vecí Saúd al-Fajsal dokonca už informoval, že Bagdad splní požiadavky BR OSN, čo sa však oficiálne nepotvrdilo.
S rezolúciou bolo spokojné aj Rusko, prezident Vladimir Putin ju považuje za „rozumný kompromis, pretože neukladá automaticky sankcie s použitím sily“. Len Francúzsko pritvrdilo, oznámilo, že nebude proti vojenskej akcii, ak si Irak nesplní záväzky.
Americký denník New York Times medzitým informoval, že prezident Bush schválil jednu z verzií plánu útoku na Irak. Opiera sa o použitie sily 200-tisíc až 250-tisíc mužov a začne sa krátkou leteckou kampaňou, počas ktorej by sa mali zaistiť kľúčové body a vedenie v Bagdade izolovať. Biely dom ani Pentagon to oficiálne nepotvrdili, anonymné vyjadrenia vysokopostavených zdrojov z oboch inštitúcií však citovali všetky svetové agentúry. Letecká kampaň by podľa tejto verzie nemala trvať dlhšie než mesiac. Do Iraku by sa potom mali, podobne ako do Afganistanu, infiltrovať malé skupinky špeciálnych síl.
„Pripravujeme sa,“ potvrdil aj britský minister obrany Geoff Hoon. „Je jasné, že Spojené štáty aj Veľká Británia majú k dispozícii celý rad vojenských plánov, ktoré môžu využiť v prípade nečakaných udalostí, ktoré sa objavia kdekoľvek na svete,“ povedal. Podľa denníka Sunday Telegraph začne Británia tento týždeň mobilizovať 15-tisíc mužov. (kl, reuters, tasr, čtk)
