
Orchester muzikálu Nord-Ost vystupuje okolo ôsmich prázdnych stoličiek na počesť ôsmich hudobníkov, ktorí zomreli počas rukojemníckej drámy po obsadení divadla teroristami. FOTO - REUTERS
MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin sa včera viditeľne rozčúlil. Stalo sa tak na schôdzke s prorusky orientovanými čečenskými predstaviteľmi v Moskve. Namiesto spoločného hľadania riešenia rusko-čečenského sporu sa stretnutie zmenilo na prezidentov monológ o čečenskom prezidentovi Aslanovi Maschadovovi. Putin ho pritom vôbec nešetril.
Podľa neho je to práve on, kto je zodpovedný za tragický vývoj v Čečensku po roku 1996, keď Moskva de facto uznala jeho nezávislosť. Maschadov podľa neho premrhal šancu, aby z Čečenska po roku 1996 urobil stabilnú a nezávislú krajinu. Práve vtedy sa totiž mierom uzavretým v dagestanskej obci Chasavjurt skončila prvá, dva roky trvajúca rusko-čečenská vojna. „Jeho pôsobenie viedlo k ekonomickému kolapsu, hladu, duchovnému a sociálnemu úpadku. Namiesto rozhovorov zvolil Maschadov cestu teroru,“ povedal ruský prezident. Putin sa pritom odvolával na udalosti zo septembra predošlého roku, keď čečenský prezident odmietol mierové rozhovory s Moskvou. Putin zároveň Maschadova obvinil z toho, že stál za obsadením moskovského divadla Dubrovka 23. októbra tohto roku. Urobil tak napriek tomu, že ten túto spojitosť rázne odmietol.
„Tí, ktorí volia Maschadova, volia vojnu. Tým, ktorí navrhujú, aby sme rokovali s vrahom, my navrhujeme, aby sa dohodli s bin Ládinom a Umarom,“ vyhlásil nahnevane Putin. Rázne tak reagoval na tlak predstaviteľov európskych krajín, ktorí ho vyzývajú na urýchlené ukončenie konfliktu, pričom práve Maschadova považujú za najlepšiu cestu k nemu. Rusko chce však namiesto toho rokovať len s Čečenmi lojálnymi k Moskve. Vo svojej najnovšej iniciatíve za zmenu ruskej ústavy pritom navrhuje, aby Čečensko získalo rozsiahlu autonómiu, no zostalo v rámci Ruska. Putin tiež chce, aby sa v Čečensku uskutočnili nové prezidentské voľby. Posledné, v ktorých zvíťazil práve Maschadov, sa konali v roku 1997.
(mm, reuters, tasr, čtk)