Nezamestnanosť, podľa väčšiny Slovákov považovaná za najväčší problém krajiny, by nemala v najbližších dvoch rokoch klesnúť pod sedemnásť percent. Tento časový horizont, ktorý včera prezradil šéfanalytik Národného úradu práce Pavel Tomasta, môže byť pre širokú verejnosť v období pozitívnych správ o vývoji národného hospodárstva nepríjemným prekvapením, odborníci však na tento fakt poukazovali už dlhší čas. Tomastova „čierna“ prognóza zohľadňuje dokonca umelý vplyv verejnoprospešných prác na mieru nezamestnanosti.

Analytici nevidia spásu Slovenska ani vo zvýšenom príleve zahraničných investícií. Slovenské podniky, kam môžu zahraničné koncerny kapitálovo vstúpiť, totiž trpia nadbytočnou zamestnanosťou a proces zvyšovania efektivity práce po ich ovládnutí nadnárodným hráčom sa bude niesť v znamení postupného znižovania počtu pracovníkov.

Z regionálneho rozloženia sa miera nezamestnanosti zvyšuje priamo úmerne so zemepisnou dĺžkou. Najmenej ľudí bez práce je dlhodobo v Bratislavskom kraji. Má tu totiž zastúpenie väčšina zahraničných firiem a štátnych úradov. Okrem toho sú tu hneď dvaja veľkí zamestnávatelia - Slovnaft a Volkswagen Slovakia. Naopak, najhoršie sú na tom Prešovský a Košický kraj.

V súvislosti s nerovnomerným rozložením miery nezamestnanosti vystupujú do popredia regionálne rozdiely v životnej úrovni. V „hladových dolinách“ poznamených krachom veľkého podniku zhoršujú životnú úroveň okrem vysokej nezamestnanosti aj nízke mzdy.

Slovenským fenoménom v oblasti nezamestnanosti je tzv. „čierna“ práca, teda zamestnávanie ľudí bez toho, aby platili odvody do fondov a dane, pritom ich však úrady práce ďalej evidujú ako nezamestnaných. Odhady, koľko ľudí takto pracuje, sa výrazne odlišujú.

Medzinárodná ratingová agentúra Moody‘s tvrdí, že ich počet sa blíži k štvrtine evidovaných nezamestnaných, teda k 120 tisícom. Naopak, štátni úradníci hovoria o čísle oveľa nižšom. Ministerstvo práce dokonca o 82 tisícoch nelegálnych zamestnancov. Riaditeľ sekcie práce ministerstva práce Peter Rusiňák prednedávnom dokonca konkretizoval, že iba 25-tisíc z nich je zároveň prihlásených na pracovných úradoch.

Národný úrad práce odhaduje, že „čierna“ práca vyjde ročne Slovensko na 5,9 miliardy. Táto suma zahŕňa neoprávnene vyplatené podpory v nezamestnanosti a iné sociálne dávky, dôchodky a neodvedené dane. Ministerstvo práce však nesúhlasí ani s týmto číslom. Podľa Rusiňáka sa ročný reálny dosah čiernej práce pohybuje okolo troch miliárd.