Muž prechádza popri holandskej väznici Scheveningen neďaleko Haagu, kam by mali v budúcich dňoch dopraviť Slobodana Miloševiča.
FOTO - REUTERS
BELEHRAD - Vydanie Slobodana Miloševiča do Haagu sa blíži. Aspoň súdiac podľa slov srbského premiéra Zorana Djidjiča, ktorý hovorí, že to bude veľmi skoro. Prezident Juhoslávie Vojislav Koštunica je však iného názoru - treba dodržať právny postup. Podľa agentúry AFP vidí vydanie Miloševiča v piatok ako možné aj jeden z jeho obhajcov - Veselin Cerovič. Miloševič je obvinený zo zločinov proti ľudskosti, ktoré spáchali v rokoch 1998 a 1999 srbské sily v Kosove. O jeho vydaní rozhodla v sobotu dekrétom srbská vláda.
Koštunica nesúhlasí
Djindjič presviedčal, že Koštunicovho predchodcu môžu previezť do Haagu už v piatok, v deň začiatku darcovskej konferencie v Bruseli. „Či to bude trvať tri alebo desať dní, nie je rozhodujúce,“ povedal novinárom.
Koštunica tvrdí, že vládny dekrét o vydaní Miloševiča nemôže byť vykonaný pred 29. júnom. „Dekrét vyžaduje istú procedúru, isté práva vrátane práva na odvolanie, a je jednoducho neimplementovateľný pred darcovskou konferenciou,“ povedal. V opačnom prípade by vraj šlo o „najpriamejšie porušenie dekrétu“. Nijaký termín nespomenul.
Prezident na vlastnej tlačovej konferencii naznačil, že k vydaniu exprezidenta bol Belehrad donútený Spojenými štátmi a že tento krok bude proti jeho vôli. „Snažil som sa postaviť našich občanov pred súd v našej krajine, ale zabránili tomu dve veci: nátlak z Washingtonu a tiež to, že sme ja a moja strana vo vládnej koalícii v menšine,“ povedal. Rozdielnosť názorov nie je medzi Djindjičom a Koštunicom ničím novým - dlhoročný popredný opozičný politik je radikál, Koštunica uznávaný expert na ústavné právo, ale na srbskej politickej scéne bol až do vlaňajšej „revolučnej“ jesene nepríliš výraznou figúrou.
USA vyčkávajú
Miloševičovi právnici trvajú na tom, že využijú všetky dostupné právne prostriedky, aby zabránili vydaniu, ktoré podľa nich porušuje juhoslovanskú ústavu zakazujúcu extradíciu. Vládny dekrét umožňuje odvolaciu procedúru, ktorá môže teoreticky trvať až 23 dní. Podľa Koštunicu má Miloševič na odvolanie osem dní a súd ho musí prerokúvať ďalších pätnásť dní.
Juhoslovanský minister spravodlivosti Momčilo Grubac v pondelok urobil prvý krok k jeho uvedeniu do života, keď posunul žiadosť haagskeho tribunálu o Miloševičovo vydanie belehradskému súdu. Ak súd rozhodne kladne, má Miloševič podľa právnika Branimira Gugla na odvolanie tri dni. „Odvolací proces sa môže skončiť najskôr v pondelok o polnoci,“ povedal Gugl a pripustil, že úrady sa môžu pokúsiť tento proces urýchliť.
Podľa nezávislých miestnych komentátorov už bola dokázaná politická vôľa a je len otázkou času, kedy Miloševiča vydajú. USA kroky k vydaniu Miloševiča privítali, ešte stále však neoznámili, či prídu na konferenciu, pre úspech ktorej je americká podpora kľúčová.
(reuters, čtk, bj)
MILOŠEVIČ, POMOC A ULTIMÁTA
marec/apríl - Pod tlakom ultimáta USA na spoluprácu s haagskym tribunálom nechala belehradská vláda obsadiť násilím vilu Slobodana Miloševiča. Na svitaní 1. apríla sa konečne podarilo Miloševiča odviezť do väznice. Podmienky ultimáta boli naplnené.
jún/júl - V sobotu 23. júna rozhodol Belehrad, že o vydaní Miloševiča do Haagu nerozhodne zákon, ktorý nie je v juhoslovanskom parlamente priechodný, ale zvláštne nariadenie vlády. Opäť sa totiž blíži vypršanie ďalšieho amerického ultimáta - ak do konca júna nebude Miloševič vydaný, Juhoslávii hrozí teoreticky strata až 1,3 miliardy dolárov pomoci a investícií. V piatok 29. júna sa začne v Bruseli už raz odložená konferencia donorov. (bj)
