Stalo sa súčasťou našej kultúry. O Slovákoch sa tradovalo, že sú, na rozdiel trebárs od Čechov, grandi. Zainteresovaní – tí, čo tringelty dostávajú, však hovoria, že aj u nás to už s prepitným ide dolu vodou. Ľudia majú menej peňazí.

Z tringeltov zbohatnúť nemožno, dodávajú svorne tí, ktorým ich nechávame. „Ak má taxikár mesačnú tržbu 30– až 40-tisíc, tak prepitné je z toho zanedbateľné – dajme tomu dve percentá,“ tvrdí taxikár Marián z Bratislavy. Inde je to s tringeltmi úplne inak.

Vo viedenských hoteloch dosahuje prepitné čašníkov tri štvrte platu, ale štát im ho na rozdiel od nás paušálne zdaňuje. Ako s príjmom vyrovnávajúcim plat sa s ním ráta aj v Nemecku.

Štedré obslužné prežilo vo Viedni aj hrozbu bezhotovostných platieb cez kreditné karty alebo šeky. Hosť dá pred odchodom kreditku čašníkovi, ktorý prinesie z digitálnej kasy najprv otvorený účet na nahliadnutie. Je to decentná príležitosť, aby klient mohol platbu zaokrúhliť podľa vlastného uváženia.

Prísne pravidlá na prepitné v žiadnej krajine neexistujú. Faktom však je, že len čo sa chystáme do sveta, tak pri balení kufrov zháňame aj základnú informáciu o tom, či sa v danej krajine dáva alebo nedáva tringelt. A ak áno, tak aký.

(ru)