EÚ: Najdôležitejšie správy zo 7. novembra

BRATISLAVA 8. novembra (SITA) - GÖNCZ: Stredoeurópsky región si zachová rozdiely v zjednotenej EurópeOhraničenie strednej Európy sa dá definovať len z geografického hľadiska, nie z duchovného. Ako pri otvorení dvojdňovej konferencie Stredoeurópska

identita uviedol v Bratislave jej čestný hosť, bývalý maďarský prezident Árpád Göncz, je otázne, či sa pestré tradície strednej Európy dajú považovať za spoločné. "Z historického hľadiska určite áno, sotva z kultúrneho," povedal. Maďarský exprezident zdôraznil, že stredoeurópska kultúra zostáva aj pod vplyvom západnej mnohorakou, je presvedčený, že aj v jednotnej Európe naše rozdiely zotrvajú do tej istej miery, ako v rannom stredoveku v rámci jednotného kresťanského sveta.
ČR: Referendum o vstupe do EÚ 15. a 16. júna budúceho roku
V nedeľu 15. a v pondelok 16. júna 2003 by mali občania Českej republiky (ČR) rozhodnúť, či sa ich krajina stane súčasťou Európskej únie (EÚ). Termín, ktorý v stredu oznámila vláda, je zatiaľ predbežný. Zákon o referende o pristúpení k EÚ totiž ešte musí na budúci týždeň schváliť Senát. Konečné slovo o termíne všeľudového hlasovania bude mať potom prezident. Záleží tiež na dátume, kedy ČR podpíše s EÚ zmluvu o pristúpení. Referendum by totiž malo nasledovať do 30 dní od podpisu zmluvy. Píšu Lidové noviny.
RASMUSSEN: Všetky problémy nemožno odložiť na summit v Kodani
Úradujúci predseda Európskej rady, dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen varoval v stredu v Bruseli pred odkladom všetkých zostávajúcich problémov v rokovaniach o vstupe do EÚ na decembrový kodanský summit a vyjadril presvedčenie, že v ponuke EÚ je priestor na skutočné rokovania s kandidátmi. "Nemôžeme všetky zostávajúce problémy odsunúť na kodanský summit. Na ňom možno riešiť iba obmedzený počet problémov, preto treba dohody robiť teraz. Nemôžeme strácať čas," upozornil Rasmussen na tlačovej konferencii.
EP: Prvé čítanie návrhu rozpočtu na rok 2003 prebehlo hladko
Európsky parlament (EP) počas prebiehajúceho plenárneho zasadania rokuje aj o rozpočte EÚ na rok 2003, pričom v prvom čítaní návrhu rozpočtu sa dosiahla zhoda vo väčšine strategických oblastí. Ako píše český časopis Integrace, prioritou na strane rozpočtových výdavkov by mala byť príprava EÚ na rozšírenie o 10 kandidátskych krajín. "Európska komisia (EK) je parlamentu vďačná, že na rok 2003 schválil dostatočne veľké zdroje na prípravu na rozšírenie," uviedla v tejto súvislosti komisárka EK pre rozpočet Michaele Schreyerová.
SR: SFM chce odškodnenie obetí Benešových dekrétov
Upozorniť na pretrvávajúce problémy, ktoré sú dôsledkami stále platných Benešových dekrétov na Slovensku, je hlavným cieľom publikácie, ktorú dnes v Európskom parlamente (EP) v Bruseli predstavila Svetová federácia Maďarov (SFM) za podpory belgickej poslankyne Nelly Maesovej. Poslankyňa žiada slovenskú vládu, aby o tejto veci začala dialóg s maďarskou menšinou na Slovensku a našla spôsob odškodnenia obetí.
PREMIÉR: Dzurinda na návštevu Poľska
Na prvú oficiálnu návštevu po parlamentných voľbách odcestoval vo štvrtok predseda vlády Mikuláš Dzurinda do Poľska. Hlavnými témami rozhovoru s predsedom rady ministrov Poľska Leszekom Millerom vo Varšave budú integrácia do európskych a transatlantických štruktúr, bilaterálna spolupráca a otázky regionálnych vzťahov.
Dzurinda sa stretne aj s poľským prezidentom Aleksandrom Kwaśniewskym, maršálkom Senátu Poľskej republiky Longinom Pastusiakom, maršálkom Sejmu Poľskej republiky Marekom Borowským a ministrom zahraničných vecí Poľska Wlodzimierzom Cimoszewiczom. Súčasťou programu premiéra v Poľsku bude účasť na otvorení zastupiteľskej kancelárie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch vo Varšave, ako aj prehliadka budúceho sídla Generálneho konzulátu SR v Krakove a stretnutie so slovenskou menšinou v Poľsku.
EÚ: Fischler vyzýva kandidátov k realizmu pri záverečných rokovaniach
Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Franz Fischler vyzval desať kandidátskych krajín, aby boli počas rokovaní o financovaní poľnohospodárstva realistické. Fischler vo štvrtok v Prahe rokuje s ministrami poľnohospodárstva kandidátskych štátov, ktoré by sa mali stať členmi únie v roku 2004. Stretnutie je poslednou príležitosťou na výmenu názorov pred končeným rokovaním v kapitole poľnohospodárstva, ktorá by mala byť uzavretá do summitu v Kodani v decembri. "Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme realizmus a pragmatizmus," uviedol Fischler a dodal, že zvýšenie financií pokladá za ťažké.
EÚ: Švédsko podporuje vytvorenie postu prezidenta Európskej rady
Švédska vláda sa rozhodla angažovať aktívnejšie v debate o budúcnosti Európy. Na čele s premiérom Göranom Perssonom vystúpila za vytvorenie postu prezidenta Európskej rady, uvádza internetová stránka EUobserver. Prezidentom by sa na tri roky mal stať súčasný alebo minulý premiér, ktorý by reprezentoval Európsku úniu. "EÚ potrebuje jasný profil v zahraničných záležitostiach," povedal Persson v stredu a zdôraznil, že Európska únia by mala mať trvalé miesto v Bezpečnostnej rade OSN. Všetko bude závisieť od kompromisu, ktorý je potrebné docieliť na zasadnutí Konventu o budúcnosti Európy medzi Britániou, Španielskom a Francúzskom, ktoré presadzujú model silných štátov na jednej, a Nemeckom, podporujúcim federatívnu Európu, na strane druhej.
KONFERENCIA: Úspech strednej Európy v únii zabezpečí jej spolupráca
Stredoeurópske krajiny vstúpia do Európskej únie (EÚ) ako veľmi malé a chudobné. Ak chcú dosiahnuť v zjednotenej Európe úspech, podarí sa im to len spoločnými silami. V úvodnom vystúpení na bratislavskej konferencii Stredoeurópska identita to uviedol jej predseda knieža Karl Schwarzenberg. Poukázal pritom na príklad štátov Beneluxu, ktoré až keď sa spojili, tak sa mohli stať úspešnejšie a stať sa základným článkom integrovanej Európy. Základom úspechu krajín strednej Európy je podľa neho to, že si musíme uvedomiť, čo sme, a nie čím by sme chceli byť. Stredoeurópsky región podľa Schwarzenberga v mnohom spája dedičstvo, ktoré však tieto krajiny aj v mnohom rozdeľuje.
KUKAN: Prioritou vlády aktívne a plnoprávne členstvo SR v EÚ a NATO
Aktívne a plnoprávne členstvo Slovenskej republiky (SR) v európskych a transatlantických zoskupeniach ako prioritu vlády predstavil vo štvrtok na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR v rámci diskusie o Programovom vyhlásení vlády SR minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. "Členstvom v Európskej únii a NATO nestrácame svoje národné záujmy. Práve naopak. Je to pre nás príležitosť a výzva na ich presadzovanie v politicky, ekonomicky a bezpečnostne stabilnom prostredí," povedal Kukan. Zdôraznil však, že Slovensko nemôže byť iba poberateľom výhod, ale musí dokázať, že je aj prínosom pre súčasné členské krajiny.
POĽSKO: Jednoznačná podpora vstupu Slovenska do NATO
Poľsko jednoznačne podporuje podľa predsedu rady ministrov Poľskej republiky Leszka Millera vstup Slovenska do NATO. Miller to povedal dnes po stretnutí s predsedom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom, ktorý je v Poľsku na prvej oficiálnej zahraničnej ceste po parlamentných voľbách. Ako agentúru SITA informoval hovorca slovenského premiéra Martin Maruška, Miller zároveň na tlačovej besede uviedol, že verí v pozvánku na vstup SR do NATO na novembrovom pražskom summite. Dzurinda sa poďakoval za dlhoročnú poľskú podporu v integračných rokovaniach SR so Severoatlantickou alianciou a Poľsko označil za strategického partnera.
GÖNCZ: Zákon o zahraničných Maďaroch nie je nebezpečným problémom
Zákon o zahraničných Maďaroch nie je podľa bývalého maďarského prezidenta Arpáda Göncza závažným alebo nebezpečným problémom. Ako dnes uviedol pre agentúru SITA, tento problém treba vyriešiť medzi predstaviteľmi jednotlivých krajín, nemyslí si, že veľmi ovplyvní ďalšiu spoluprácu krajín Visegrádskej štvorky.
Göncz zároveň nesúhlasí s otváraním tzv. Benešových dekrétov a s predstavou kolektívnej viny. "Po toľkých rokoch sa otočiť koleso dejín nedá, no zároveň sa nedá o tom ani večne mlčať", dodal Göncz. Podľa neho je jediným riešením, aby sa dotknuté krajiny "vyrozprávali", aby hovorili o všetkých ťažkostiach, ktoré sú späté s dekrétmi.
NR SR: Csáky vyzval pri riešení ľudských práv na odborný pohľad
Riešiť problematiku ľudských práv a menšín na základe odborných kritérií a nie politických požiadal podpredseda vlády Pál Csáky na dnešnom rokovaní členov Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Csáky pred poslancami obhajoval programové vyhlásenie vlády (PVV) v tejto oblasti a zdôraznil, že ľudské práva a menšiny sú prioritou na ceste Slovenska do Európskej únie (EÚ). Ako ďalej podčiarkol, na Slovensku máme multietnickú spoločnosť a vláda je pripravená bojovať proti všetkým formám intolerancie a rasovej neznášanlivosti. Spomenul aj záväzok vlády predložiť zákon o menšinách, ktorý by obsahoval aj problematiku financovania menšinových kultúr. Členov výboru zároveň informoval, že nad rámec programového vyhlásenia už na budúci týždeň predloží do pripomienkového konania antidiskriminačný zákon a zmenu zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva.
LOTYŠSKO: Parlament schválil zloženie novej vlády
Lotyšský parlament vo štvrtok schválil zloženie novej vlády pomerom hlasov 55 ku 43. Presne 55 poslancov má v novom lotyšskom parlamente nová vládna koalícia zložená z volebného víťaza, strany Nová doba, kresťanskodemokratickej Prvej strany, centristického hnutia Zelení a poľnohospodári a pravicovej strany Za vlasť a slobodu. Premiérom sa stal mladý ekonóm Einars Repse. Nová lotyšská vláda si kladie za cieľ odstrániť korupciu, získať pozvánku na vstup do NATO na novembrovom summite v Prahe a do decembra dokončiť rozhovory s EÚ.
NR SR: Zahraničný výbor schválil Programové vyhlásenie vlády SR
Zahraničný výbor Národnej rady SR vyslovil vo štvrtok súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR v časti Zahraničná politika a odporučil ho parlamentu schváliť a vysloviť dôveru vláde. "Programové vyhlásenie je vyjadrením oprávnených potrieb Slovenska. Je pokračovaním práce v tých oblastiach, v ktorých Slovensko dosahovalo aj predchádzajúcom období dobré výsledky a navrhuje reformy a zmeny tam, kde boli buď odkladané alebo doteraz nerealizované," povedal pre agentúru SITA po skončení zasadnutia výboru jeho predseda Ján Figeľ. Ako v tejto súvislosti zdôraznil, "v zahraničnej politike potrebuje Slovensko zavŕšiť integračné procesy vo vzťahu k EÚ a NATO - nie predovšetkým ako cieľ sám osebe, ale ako nástroj pre silnejšie medzinárodné postavenie krajiny a pre vytvorenie väčšieho politického, ekonomického a kultúrneho priestoru pre občanov našej republiky v spoločnej Európe".
DŽINDŽIČ: Srbsko chce byť v EÚ v roku 2010
Srbský premiér Zoran Džindžič sa dnes v Bruseli vyslovil za to, aby krajina získala členstvo v Európskej únii už v roku 2010. Po stretnutí s predsedom Európskej komisie Romanom Prodim vyjadril tiež presvedčenie, že už v najbližších dňoch sa Belehradu podarí schváliť ústavu Srbska a Čiernej Hory. Nový štátny celok Srbsko a Čierna Hora tvoriaci doterajšiu Juhoslovanskú zväzovú republiku by sa podľa srbského premiéra už do konca roka 2010 mohol stať členom EÚ. Brusel tento ambiciózny plán nekomentuje, avšak uznáva, že všetky balkánske štáty bez ohľadu na časový harmonogram sú na rozdiel od veľkého Ruska alebo Ukrajiny predurčené na to, aby sa raz stali súčasťou európskeho bloku.
EÚ: Zákaz testov pre kozmetiku na zvieratách od roku 2009
Európska únia (EÚ) od roku 2009 zakáže väčšinu nových testov na kozmetické výrobky na zvieratách a zastaví ich import do bloku. O schválení dohody vo štvrtok informovali oficiálne zdroje v Bruseli. Skupiny na ochranu zvierat však naďalej zostávajú kritické, keďže niektoré testy, ktoré považujú za najškodlivejšie, bude možné robiť ďalej. "Zákaz testovania kozmetických výrobkov na zvieratách v rámci EÚ je samo osebe veľkým víťazstvom pre ochranu zvierat," uviedol vo vyhlásení dánsky minister životného prostredia Hans Christian Schmidt, ktorého krajina v súčasnosti predsedá pätnástke. Avšak na ochranu dovozu produktov, ktoré sú testované v tretích krajinách do spoločenstva je tiež veľmi dôležité, aby sa dosiahla dohoda o zákaze obchodovania, uvádza sa ďalej v texte. Európsky parlament a členské krajiny EÚ sa nevedeli dohodnúť, kedy by mal zákaz vstúpiť do platnosti, podarilo sa im to po 12-hodinovej diskusii. Dohodu teraz musí formálne schváliť EP a všetky členské štáty.
TURECKO: Meno nového premiéra zostáva neznáme
Európska únia musí počkať do budúceho týždňa, aby sa dozvedela, kto sa stane novým premiérom tejto moslimskej krajiny so štatútom kandidáta, ale stále bez dátumu otvorenia vstupných rokovaní s európskym spoločenstvom. Informoval o tom vo štvrtok hlavný predstaviteľ Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá zvíťazila v nedeľných voľbách, Recep Tayip Erdogan. Samotný predseda tejto konzervatívnej strany s islamskými koreňmi Erdogan sa nemôže uchádzať o post predsedu vlády, keďže bol v roku 1998 odsúdený za podnecovanie k islamizmu. Tento populárny bývalý primátor Istanbulu sa stretol s prezidentom Ahmetom Necdetom, ktorý musí formálne menovať nového premiéra. Erdogan uviedol, že AKP by mohla oznámiť meno kandidáta na premiérsky post po svojom stretnutí v nedeľu.
PEBE: Stredoeurópsky región môže byť najsilnejším zoskupením v EÚ
Stredoeurópsky región sa môže stať najsilnejším regionálnym zoskupením v rámci EÚ s možnosťou ovplyvňovať politické dianie v Európe. Samotné krajiny Visegrádskej štvorky totiž budú mať toľko hlasov v Rade EÚ ako Francúzsko a Nemecko dohromady. Uviedol to riaditeľ New York University Jiří Pebe na dvojdňovej konferencii Stredoeurópska identita, ktorá vo štvrtok vyvrcholila v Bratislave. Účastníci medzinárodného podujatia diskutovali o základoch stredoeurópskej identity z historického, kultúrneho, spoločenského i politického hľadiska.
Prednášajúci sa zhodli na tom, že vstup krajín strednej Európy do NATO a EÚ prinesie väčšiu vyváženosť a súdržnosť vzťahov medzi USA a Európou. Ako v tejto súvislosti poznamenal veľvyslanec SR v USA Martin Bútora, stredoeurópske krajiny sú viac proamerické než zvyšok Európy. Sú si podľa neho vedomé, že bezpečnosť, stabilitu a prosperitu je nutné budovať aj s americkou skúsenosťou.
FISCHLER: Ekonomická situácia farmárov sa po vstupe do EÚ zlepší
Ekonomická situácia poľnohospodárov z kandidátskych krajín sa podľa komisára Európskej únie (EÚ) pre poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj a rybolov Franza Fischlera po vstupe do bloku zlepší. Uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov kandidátskych krajín s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) v Prahe. Podľa jeho slov poľnohospodári, ktorí vstúpia do EÚ, budú mať lepšiu príležitosť odbytu na trhu EÚ s 500 miliónmi spotrebiteľov, za svoje produkty budú dostávať viac peňazí a zvýšia sa ich cenové záruky. Budú môcť čerpať financie na podporu rozvoja vidieka a postupne budú dostávať vyššie priame platby.

kh

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 7. novembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 7. novembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?