Vojenské vzdušné sily Sovietskeho zväzu dostali prvé stroje v roku 1984. Išlo o sovietsku odpoveď na novú generáciu amerických stíhačiek typov F 15, F 16 a F/A 18. Sériová výroba sa skončila v roku 1990, po vyrobení približne 1000 kusov, vývoj lietadla však pokračoval i naďalej.
Aj keď lietadlo sa najviac podobá dvojmotorovej americkej F 15 či F 18, v literatúre bývajú jeho výkony častejšie prirovnávané k jednomotorovým F 16, alebo francúzskemu Mirage 2000. Je známe svojou obratnosťou.
Dva prúdové motory migu umožňujú dosiahnuť rýchlosť 2443 kilometrov za hodinu (Machovo číslo M=2,35). Vyzbrojené lietadlo pred štartom váži až 18 ton, dolet s prídavnými nádržami sa blíži 2300 kilometrom. Dĺžka je 17,3 metra, rozpätie krídiel vyše 11 metrov. Štandardnú výzbroj tvorí dvojhlavňový 30 mm kanón a riadené strely. Riadenie je klasické mechanické s posilňovačmi.
Asi 345 strojov dnes používa ruské letectvo, 110 námorníctvo. MiG-29 sa ocitli i vo výzbroji Indie (najmenej 70 strojov), Sýrie (32), Iraku (41), Kuby (13), Československa (20), Juhoslávie (16), Bulharska (12), Maďarska (spočiatku 28), NDR (i súčasného Nemecka), Poľska a ďalších štátov.
Koncom 90. rokov predstavili verziu MiG-29 SMT so zvýšeným doletom, novou elektronikou a rozšírenými možnosťami použitia proti pozemným cieľom. (r, tasr)
