FOTO - AUTORKA
Jedným z hostí večera Vlada Popoviča bol aj Osamelý bežec, básnik PETER REPKA. Od roku 1972 žije v Nemecku. Autor básnických zbierok Sliepka v katedrále, Že-lez-ni-ce, Priateľka púšť a mnohých reportáží uverejňovaných v časopise Mladá tvorba. V roku 1998 vyšiel výber z nich v knihe Vstaň a choď.
Čo robí dnes v Bratislave slovenský básnik žijúci v Nemecku?
„Žijem na Slovensku aj v Nemecku, dnes už môžem povedať v Európe. V Bratislave som na služobnej ceste. Rád som prijal pozvanie na tento večer.“
Na akom úseku svojej siete - cyklu básní Že-lez-ni-ce teraz pracujete?
„Na poslednej časti. Keď sa všetko podarí, vyjdú tieto básne aj na céderome. Každý čitateľ, ktorý má počítač, si bude môcť sám nanovo skombinovať jednotlivé časti básnického cyklu. Rovnako ako cestujúci môže kombinovať železničné trasy. A tým, čo počítač nemajú, postačí aj knižka a kombinovať môžu pri čítaní rovno v hlave.“
Čo vás na Popovičovej výstave najviac upútalo?
„Keď vidím Vladove obrazy, prvé, čo mi napadne, je farba.“
Farba?
„Keď Havetta natáčal Slávnosť v botanickej záhrade, prišiel po mňa Vlado, aby som napísal reportáž z nakrúcania. Na film dostali rozpočet 14 miliónov, a tak sa všade jazdilo taxíkmi. Prišiel teda taxík, a viezol nás do Kroměříža. Bol studený november, Popovič nechal zrazu zastaviť auto a vystúpili sme, aby sme sa pokochali pohľadom na šedivé polia. Ten film sa nakrúca na Eastman Color, povedal vtedy Vlado. Spýtal som sa ho, čo to je, a on mi povedal: Eastman Color, to je taký film, ktorý vidí farby aj tam, kde nie sú. Pri pohľade na jeho obrazy viem, že také farby vidí aj Vlado Popovič.“
Kto vám tu chýba?
„Samozrejme, Elo Havetta.“
A z obrazov?
„V Piešťanoch sme počas nakrúcania s Vladom večerali v hoteli Magnólia. Vlado počas večere nakreslil obraz na obrus. Čašníci mu, samozrejme, vynadali a obrus musel zaplatiť. Bol to skvelý obraz.“
Máte pocit, že dnešná mladá generácia je oproti vám o niečo ukrátená?
„Vôbec nie. Mám dnes pocit, že tie šesťdesiate roky boli pre nás darčekom navyše. A pre mňa stále aj trvajú. Komunikácia sa neskončila. Nedelím svoj život na uzavreté obdobia. Iba ak na tie štyri ročné. Jar, leto, jeseň, zima.“
