ť spoločne.
Predovšetkým pre Ameriku, ktorá by okrem zbraní hromadného ničenia Irak rada zbavila aj Saddáma Husajna, a Francúzsko, ktoré sa stalo lídrom skupiny štátov, čo si vojnu v Iraku jednoducho neželajú.
Lopta sa zatiaľ pohybuje medzi nimi dvomi a čoskoro dostane nahrávku Irak. Ten už vopred súhlasil s rezolúciou, ktorá nebude obsahovať možnosť útoku, a to chce dosiahnuť aj Francúzsko. Ďalší odporcovia vojenskej akcie v Iraku s právom veta v Bezpečnostnej rade - Rusko a Čína - kopírujú názor Paríža. Francúzsko sa tak po prvý raz po dlhých rokoch stáva mocnosťou, ktorá rozhoduje o globálnych záležitostiach.
Rezolúciu na tretí pokus zrejme napokon prijmú, ale spor sa tým nevyrieši. Len čo inšpekcie odštartujú, americko-francúzske diskusie sa iba prenesú do roviny čo považovať za porušenie režimu OSN a či je oprávnený vojenský zákrok. Preto musí byť text jednoznačný.
Zdĺhavosť diskusií ukazuje, že obe mocnosti nerozdeľuje len cieľ, ale aj veľká nedôvera. Francúzsko priznáva, že v poradí tretí kompromisný návrh USA je už „veľmi blízko k správnej rovnováhe“, ale ešte stále obsahuje „skryté páky“, ktoré Američanom umožnia zaútočiť a pritom tvrdiť, že postupovali podľa rezolúcií OSN. Paríž a štáty, ktoré zastupuje, možno neveria, že vojne nezabránia, ale v žiadnom prípade na ňu nechcú dať svoj podpis.
Bez ohľadu na prijatý text môže Washington kedykoľvek obviniť inšpektorov a OSN, že kryjú Iraku chrbát a podniknúť útok na vlastnú päsť. Teraz podľa všetkého akceptujú francúzsky názor, z ktorého už prevzali veľa prvkov: od prvej rezolúcie s „donucovacími inšpekciami“, keď mali inšpektorov sprevádzať vojaci, a automatickým spustením vojenského úderu sa dostali k tomu, že vojna bude len „posledným východiskom“. Stanovisko OSN na záver inšpekcií však prijať nemusí.
Vojenská akcia v Iraku sa nemá začať v dohľadnom čase, to Amerika často zdôrazňuje, a OSN nie je jedinou brzdou. Odďaľujú ju hlavne vonkajšie okolnosti a bezpečnostné riziká ako vládna kríza v Izraeli, či víťazstvo islamistov v Turecku. Teraz si však Američania predovšetkým želajú ukončiť diskusie v OSN, ktoré ich dvakrát donútili zmeniť názor a ktoré sú im už krajne nepríjemné. Čo bude potom, to je veľká neznáma.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
