Julian Barnes. FOTO – RANDOMHOUSE
Prvotné martýrium je dnes bohato zaviate literárnou slávou - najmä Flaubertovho papagája, Barnesovej tretej knihy z roku 1984. Kritici oslávili papagája ako rafinované, intelektuálne, ale tiež zábavné dielo. A jeho autora pasovali na jedného z najväčších súčasných rozprávačov v Británii. Okrem toho ho poznáme predovšetkým ako autora románov: História sveta v 10 a 1, Talking It Over (Ako to vlastne bolo), na ktorý nedávno Barnes nadviazal voľným pokračovaním Love etc. (Láska atď.).
Julian Barnes hovoril s novinármi o vášni stredného veku, o novom románe Láska atď., a o tom, čo je v jeho posteľových scénach autobiografické.
Láska atď. je pokračovaním príbehu trojuholníka hrdinov Gillian, Stuarta a Olivera z jeho predchádzajúcej knihy Ako to vlastne bolo. Všetci traja už teraz pôsobia trochu rezignovane a unavene. Je to vekom?
„V mojej predchádzajúcej knihe sú Oliver, Stuart a Gillian na začiatku tridsiatky. To je fáza, v ktorej si ľudia myslia: možno kadečo kazím, ale ešte mám dosť rokov na to, aby som sa vzchopil. Aj v práci, aj v živote, ešte budem mať druhú šancu. V Láske atď. majú postavy vyše štyridsať a vedia: mladosť je preč, polovica života. Keď sa teraz niečo pokazí, žiadna druhá šanca už nebude.“
V príbehu trojuholníka pokračujete aj v konkurenčnom boji dvoch priateľov. Stuart, ktorého kedysi opustila žena, sa vracia z Ameriky a znovu nastupuje proti Oliverovi, ktorý je teraz jej manželom a má s ňou deti. Prečo Stuart znovu vyhľadáva tento boj?
„Stuart chce pomstu. Ale nevie presne, akú. Najlepšou pomstou by bolo, keby sa doňho Gillian znovu zaľúbila. Možno preto si myslí, že ju ešte stále miluje. Ktovie?“
Také jasné to zas ani v jednom z vašich románov nie je - lebo príbeh nechávate rozprávať vždy jednej z postáv, z jej perspektívy, a tie perspektívy sa niekde dopĺňajú a niekde bijú.
„Tá metóda, nechať postavy po jednej hovoriť k čitateľovi, mi ako autorovi dáva obrovskú slobodu. Je to intímny príbeh, ide o lásku. Rozmýšľal som nad najintímnejšou možnou formou, ako ho porozprávať. Táto forma má odrážať fakt, že každý človek, ktorý sa angažuje v nejakom vzťahu, ho vníma úplne po svojom, o to viac v trojuholníku.“
„Reťaze manželstva sú také ťažké, že sa dajú znášať len v trojici,“ píše sa v Láske atď. Román ste venovali svojej žene Pat. Chceli ste sa jej tým ospravedlniť za svoje neromantické úvahy o láske?
„Keď dokončujem knihu, kladiem si otázku: Komu by som ju chcel darovať? A zakaždým je to moja žena. Kolega, ktorý tiež napísal knihu o manželstve, povedal raz priateľom: Áno, trochu som to písal aj ako varovanie pre Emily. To je, jemne povedané, dosť neobvyklý motív na napísanie románu.“
Znamená to, že pokiaľ ide o vás, snažíte sa pri písaní vyhnúť autobiografickým prvkom?
„Som autorom kníh a nikto iný by ich tak nenapísal. Je dôležité, ako žijem, kde žijem a s kým žijem. Ale to najdôležitejšie pri písaní románu je podľa mňa aj tak vždy v tom, že si niečo vymyslíte. Keby som písal len o vlastnom živote, bola by z toho polovičná kniha. V podstate je to tak: len čo niekto píše o sexe, všetci si myslia, že je to autobiografia. Pritom môžete predsa vykresliť aj sexuálny život niekoho iného, nie?“
Možné to je…
„Jeden televízny redaktor mi povedal, že pasáž, v ktorej Gillian popisuje svoj sexuálny život s Oliverom, musí byť autobiografická. Jeho zdôvodnením bolo, že čítal tú časť v posteli nahlas žene a opýtal sa jej, či to neznie veľmi realisticky? A ona mu povedala, že áno. Hovoril som mu: To len dokazuje, že dobre rozumiem sexuálnemu životu vašej ženy.“
Mala by sa vaša nová kniha odporúčať snúbencom pred svadbou, aby netrpeli ilúziami? Oliver hovorí o sexe medzi dvojicou rodičov: „Poď, padneme do postele a nebudeme mať žiadny sex.“
„Moja jazyková lektorka mala takmer štyridsať, keď čítala hotový rukopis. Práve sa chystala vydať a mať dieťa. Povedal som jej: Možno by si to práve teraz nemusela čítať. Ale čítala ju, samozrejme. A napriek tomu sa vydala.“
Román Ako to vlastne bolo vo Francúzsku sfilmovali. Film mal názov Love etc. ako titul najnovšieho románu. Ako prišlo k tomu zmäteniu titulov?
„Jednoducho: keď som vtedy písal svoj prvý román o Gillian, Stuartovi a Oliverovi, mal pracovný názov Love etc. Než som jedného dňa v kníhkupectve uvidel americký román, ktorý sa volal presne takto. Tak som si vymyslel iný názov. Lenže môj francúzsky vydavateľ silou-mocou chcel pôvodný názov a pod týmto názvom sa potom aj predávali filmové práva. Tak som sa pri pokračovaní toho názvu chytil už aj ja.“
Láska atď. má zasa otvorený koniec. Záver je dosť nečakaný. Rozmýšľate už o treťom románe s triom Oliver, Gillian a Stuart?
„Nie, na to ešte nemyslím. Ale môžem si hocikedy sadnúť a v tom príbehu pokračovať. Som na tom dobre, lebo viem, čo sa bude diať, aspoň to tuším.“
EDWIN GRASSMEIER
