BRATISLAVA - Boj proti korupcii si vláda stanovila ako jednu zo svojich hlavných priorít. Odborníci z Transparency International Slovensko sa včera zhodli, že programové vyhlásenie vlády možno hodnotiť ako protikorupčne zamerané. „Úspech programu bude závisieť od ochoty presadiť navrhované opatrenia aj do zákonov a života spoločnosti,“ povedala programová riaditeľka TIS Daniela Zemanovičová.
Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa vnímanie korupcie v porovnaní s minulosťou nezmenilo. Verejnosť najviac vníma korupciu v inštitúciách, ktoré by proti nej mali bojovať. „Vláda by mala vyslať signál, že protikorupčnú reformu myslí vážne, a zamerať sa na riešenie korupcie v polícii, súdnictve, prokuratúre, ale aj na neprofesionálne správanie sudcov, čím by sa dôveryhodnosť týchto inštitúcií zvýšila,“ povedala Zemanovičová.
MIRKA HOROBOVÁ
* Prijatie nového zákona o konflikte záujmov. „Prísny a vynútiteľný zákon musí stanoviť, aby politici zverejňovali majetkové priznania, i obmedzenia po odchode z verejnej funkcie - napríklad politik sa isté obdobie nemôže zamestnať v štátom vlastnených či dotovaných firmách, príspevkových organizáciách alebo bankách a organizáciách, v ktorých existuje prepojenie na vládu cez nehnuteľnosti,“ povedal Pavel Nechala z TIS. Podobný zákon bol v parlamente pred voľbami, ale nemal dostatočnú podporu poslancov.
* Obmedzenie imunity poslancov parlamentu, ktoré by nezabraňovalo odhaľovaniu trestnej činnosti ústavných činiteľov.
* Zmeny v súdnictve. Vytvorenie inštitútu špeciálneho prokurátora, špeciálneho vyšetrovacieho tímu, špeciálneho súdu, zavedenie inštitútu korunného svedka, princíp nulovej tolerancie pre skorumpovaných sudcov, ako aj zabezpečenie plnej prevádzky projektu Súdny manažment.
* Zvýšenie transparentnosti v poskytovaní licencií, dotácií, štátnej pomoci. Vláda sa zaväzuje vytvoriť na tento účel register. Práve najzávažnejšie a doteraz nedošetrené kauzy boli spojené s procesom verejného obstarávania, predajom a správou štátneho majetku.
– Len vo všeobecnej rovine sú naznačené riešenia korupcie v školstve, zdravotníctve, v oblasti kontroly verejnej správy, sprehľadnenia trhu s elektrinou, privatizácie, zavádzania kontrolného mechanizmu a monitorovacieho mechanizmu podpory regionálneho rozvoja.
– Nedostatočný ostáva kontrolný systém. „Hoci Najvyšší kontrolný úrad pravidelne informuje o rôznych kontrolách, chýbajú informácie, aké opatrenia na nápravu boli prijaté, respektíve do akej miery bola vymožená istá spravodlivosť,“ povedala Emília Sičáková-Beblavá. Ide predovšetkým o kontrolu na úrovni samosprávy, o narábanie s prostriedkami miest, obcí a vyšších územných celkov.
– Nedostatočné je informovanie o projektoch a čerpaní prostriedkov z Európskej únie.
– Programové vyhlásenie nehovorí o úsilí sprehľadniť financovanie politických strán. „Napriek rôznym škandálom, ktoré sa týkali financovania politických strán a prepojenia podnikateľskej sféry na verejný sektor, táto oblasť sa nenachádza v programovom vyhlásení vlády,“ upozornila Sičáková-Beblavá.
– Program nehovorí, kto by mal mať v boji proti korupcii hlavné slovo. „V minulom období vytvorený mechanizmus zlyhal. Centrálna protikorupčná jednotka mala nejasné kompetencie, neexistovala koordinácia ministerstiev a ani v súčasnosti o tom program vlády nehovorí,“ pripomína TIS.
