FOTO – ARCHÍV
vplyv vysokohorského prostredia.
Atletická explózia
Pod sopkou Popocatépetl padlo neskutočných devätnásť svetových rekordov kráľovnej športov. Beamon dosiahol legendárnych 890 cm do diaľky, v trojskokanskej súťaži posunuli pretekári hranicu absolútneho výkonu histórie hneď štyri razy (najviac gruzínsky rodák Sanejev 17,39 m). V žrdkárskom sektore „vynašiel“ Američan Bob Seagren dovtedy nepoznanú taktiku. Výšku 535 cm si nevedel napochytro prerátať na stopy a skoky vynechal. Traja atléti potom prekonali 540 cm. Seagren vyhral zásluhou menšieho počtu pokusov. Záver najfantastickejšieho divadla olympijského športu číslo jeden na Estadio olimpico vrcholil, keď už maratónci, ktorí olympiádu tradične symbolicky končia, boli už zväčša v cieli.
Dvadsaťjedenročný Richard (Dick) Fosbury, rodák z Portlandu (nar. 6. marca 1947) atakoval v šesťhodinovej výškarskej súťaži o centimeter svetový rekord Rusa Valerija Brumeľa (228 cm). Dosiahol „iba“ 224 cm, svoje osobné maximum si za rok posunul o neskutočných jedenásť centimetrov. Predovšetkým ale predviedol svetu štýl, o ktorom sa všetci domnievali, že si Američania vymýšľajú. Dick preskakoval latku otočený chrbtom.
Čľapot alebo fiasko?
Legendárny americký kouč Payton Jordan, v Mexiku šéftréner výpravy USA, povedal: „Deti zvyknú kopírovať šampiónov. Ak tak urobia vo Fosburyho prípade, zlámu si väzy.“ Novinári nazvali novinku – flop. V angličtine to znamená čľapot, ale slangovo aj neúspech, fiasko, krach. Slovesný tvar – to flop – je zase motať sa. Ktovie, čo mali na mysli pri označení na prvý pohľad extravagantného i nelogického štýlu. Malo ísť o atrakciu zrelú na skorý zánik.
Už o štyri roky neskoršie vyhralo ale na OH v Mníchove „chrbtom cez latku“ šestnásťročné dievčatko z Frankfurtu nad Mohanom Ulrike Meyfarthová, o ďalší kvartál stáli v Montreale na stupni víťazov len Fosburyho nasledovníci, dnes skáču flopom všetci. Posledný svetový rekordér straddlom (valivý spôsob obkročmo) bol výkonom 233 cm roku 1977 Rus Vladimír Jaščenko. Tento štýl dôstojne „pochovala“ Nemka z Lohsy v bývalej NDR Rosemarie Ackermannová, prvá výškarka, ktorá pokorila dva metre.
Ako decká preskakujúce plot
Vysoký, ba vyziabnutý Dick Fosbury bol síce na medfordskej strednej škole v Oregone dobrý žiak, ale športové drevo. Na basketbal i atletiku. Rozhodol sa skúšať šťastie v tom druhom, tam nepokazí radosť druhým. Moderným straddlom dosiahol horko-ťažko 180 cm. Skúšal všetko možné i nemožné – obstarožné nožničky, skákanie z boku štýlmi sweeney a horine. Všetko nanič. Raz sa zadumane prechádzal medfordským internátnym areálom a zbadal, ako decká preskakujú chrbtom cez plot do slamy. Okopíroval to na zopár „tajných“ tréningoch, na ktorých si riadne doudieral chrbát, ale na stredoškolských majstrovstvách začal súťažiť trénerovi na truc novým „nezmyselným“ spôsobom. Dosiahol presne dva metre, čo až tak veľa neznamenalo. Kouč skutočne mávol rukou, spolužiaci sa zabávali.
Išiel na to vedecky
Dick bol skvelý matematik a pripravoval sa na inžiniersku dráhu. Vyrátal, že pri „svojom“ skoku musí rýchlejšie a dlhšie bežať, presne sa odraziť, správne sa vytočiť. Nad latkou je potom všetko jednoduchšie ako pri obkročmom štýle. Skutočne sa nad ňou len prenesie a nerobí žiadne špeciálne pohyby. Šanca na zhodenie náčinia je teda menšia. Aj drobné zavadenie zvykne latku iba rozkývať, hoci pri straddli by asi spadla. Kameňom úrazu bol tréning. Jestvovali iba žinenky a vonku piesok. Dick sa pripravoval na trampolíne, v gymnastickej hale, v posilňovni (v Mexiku vážil 82 kg) a pred atletickým tréningom si strihal laminátové pruhy zmäkčujúce dopad. Dnešné doskočiská robia z flopu úplne bezpečný spôsob. Všeobecne má jedinú nevýhodu, nižší pretekári v ňom majú malé šance.
Na záver ako na začiatku
Fosbury sa chystal na veľkú atletickú kariéru s útokom na 230 cm. Napokon sa ale racionálny Dick rozhodol pre štúdium a civilnú dráhu. Šesťdesiate roky boli ešte čisto amatérske a najväčší strážca „aristokratickej čistoty športu“ bol práve vtedajší predseda Medzinárodného olympijského výboru Američan Avery Brundage. V jeho krajine bol študent študentom, hoci nadaný športovec bral slušné štipendiá, a vojak vojakom. Nie večným študentom alebo armádnym telovýchovným inštruktorom, čiže štátnym profíkom ako v socialistických krajinách.
V USA väčšina športovcov končila do veku 25 rokov, prípady víťazov na dvoch olympiádach či dokonca troch je minimálne. Fosbury nechal šport v roku 1971, rok sa snažil presadiť v americkom profesionálnom atletickom cirkuse, čo nebolo ani obzvlášť populárne, ani výnosné. Presťahoval sa do Ketchumu v štáte Idaho, kde sa neskôr stal hlavným architektom mestečka i vlastníkom stavebnej firmy.
Vlani sa zúčastnil na Svetových majstrovských hrách firmy Nike. Nezvíťazil, skočil presne 5,4 stopy čiže 165 cm, ako pri svojom prvom súťažnom flope v Medforde roku 1963.
