Vo svete sa známi ľudia v akciách na ochranu životného prostredia angažujú dosť často. U nás to ešte nebýva zvykom, pár „odvážlivcov“ sa však nájde. Na obrázku Janko Kuric zo skupiny Vidiek. FOTO - IGOR POLAKOVIČ
„Niektorí ľudia si myslia, že environmentálna výchova je, keď deti na školskom dvore vyzbierajú odpadky, prípadne zasadia pár stromčekov a pritom si nik nevšimne, že o kus ďalej vyrúbali ďalších štyridsať kvôli stavbe hypermarketu,“ hovorí Juraj Hipš, podpredseda spoločnosti Špirála, ktorá zastrešuje väčšinu environmentálnych organizácií na Slovensku.
V Špirále si myslia, že u nás sa environmentálna výchova chápe veľmi úzko: „Zasaďte stromčeky a vyčistite potok.“
„Treba ju chápať širšie, je niečo viac. Je o občianskej angažovanosti, o hľadaní zmyslu života, o radostnom a zároveň skromnom živote v súlade s prírodou,“ hovorí Hipš.
Patrí k nej napríklad triedenie a znižovanie odpadu, ochrana zvierat, šetrenie energiou, preferovanie ekologickej dopravy, starostlivosť o prírodu, znižovanie negatívneho vplyvu človeka na životné prostredie.
U nás sa však týmto otázkam veľmi nevenujeme. Podľa výskumu Medzinárodnej asociácie na hodnotenie výsledkov vzdelávania sa naši žiaci zapájajú do činnosti environmentálnych organizacií najslabšie z 28 sledovaných krajín.
Je zrejmé, že zatiaľ všetko závisí najmä od nadšencov. Aj na školách je to podobne. Podľa vlaňajšej správy Štátnej školskej inšpekcie sú školy, kde je environmentálna výchova neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania, ale i také, kde sa ňou vôbec nezaoberajú.
Pritom už v roku 1996 ministerstvo školstva schválilo tzv. environmentálne minimum, ktoré mali základné a stredné školy zapracovať do učebných plánov. Ako samostatný predmet environmentálna výchova neexistuje. Na stredných odborných školách a stredných odborných učilištiach majú síce povinný predmet Základy ekológie, niektoré školy ho však zo svojho plánu vynechávajú, alebo presúvajú jeho učivo do iných predmetov.
Školám pri environmentálnej výchove pomáhajú väčšinou mimovládne organizácie a ekocentrá. Tvrdia však, že potrebujú aj inú pomoc, najmä od ministerstva školstva.
„Veď tretia národná konferencia Environmentálna výchova v školách SR sa konala pod záštitou nášho ministerstva, a zúčastnil sa na nej aj minister školstva, aj minister životného prostredia. Závery a odporúčania konferencie sa plnia,“ obhajuje aktivity ministerstva Igor Gallus zo sekcie stredných škôl. „Koná sa veľa rôznych podujatí a aktivít, aktívne sú najmä mimovládne environmentálne organizácie, čo hodnotíme kladne, pretože môžu významne pomôcť školám v tejto oblasti práce.“
„Tie slová nás síce tešia, ale my by sme potrebovali zo strany ministerstva aj finančnú pomoc a jeho aktívnejšiu spoluprácu,“ nedá sa Juraj Hipš.
Minulý týždeň druhýkrát zasadala Ústredná rada pre environmentálnu výchovu pri ministerstve životného prostredia. Zástupcovia Špirály však ostávajú skeptickí: „Keď pred rokom rada zasadala prvý raz, Ján Hudec so sekcie základných a stredných škôl, ktorý má túto oblasť na starosti, nám oznámil: Na rovinu vám môžem povedať, že environmentálna výchova na školách je tak na 129. mieste.“
SOŇA REBROVÁ
